Viac ako polovica dopadnutej slnečnej energie sa spotrebuje na výpar (evaporáciu), čo je hlavnou hybnou silou kolobehu vody
- odhad množstva vody v 106 km3: oceány 1350, jazerá a rieky 0,2 , ľadovce 29, organická hmota 0,0006, atmosféra 0,013. - z celkových zásob je sladká voda len 2%, z toho je 75 % viazanej v ľadovcoch, 25 % v podzemnej vode, len 0,33% v jazerách a riekach,
- čas obmeny vody v oceáne je cca 3,74 x 103 rokov, t.j. takmer štyritisíc rokov,
- čas obmeny vody v atmosfére je veľmi krátky, ráta sa na dni (cca 11 dní),
- Evapotranspirácia vody z rastlín, najmä zo stromov, môže výrazne ovplyvniť množstvo vody, ktoré sa prenáša zo zemského povrchu do atmosféry

KOLOBEH UHLÍKA
- uhlík môže existovať v horninách (uhlie, vápenec), organických látkach (živé a odumreté), v oceánoch a v atmosfére
- procesy kolobehu uhlíka: spaľovanie fosílnych palív, sedimentácia uhličitanu vápenatého, fotosyntéza rastlín, respirácia organizmov v oceánoch, respirácia organizmov na súši, rozpúšťanie sa oxidu uhličitého v morskej vode,
- toky uhlíka: z atmosféry do morských organizmov, z atmosféry do suchozemských organizmov, z oceánov do morských sedimentov, z fosílnych palív do atmosféry, zo sopiek do atmosféry, z respirácie morských i suchozemských organizmov do atmosféry, z atmosféry do oceánov
- uhlík je najviac viazaný v morských sedimentoch
- v ovzduší možno pozorovať cyklické zmeny koncentrácie CO2 podľa ročných období (suchozemské rastliny)
- vzťah medzi živými organizmami a atmosférou je recipročný
- existuje silný vzájomný vzťah medzi teplotou atmosféry a koncentráciou oxidu uhličitého, no presný príčinný vzťah zatiaľ nebol určený
- uhlík sa nachádza v atmosfére vo forme CO2. CO2 sa produkuje pri respirácii organizmov na súši, v oceánoch a pri spaľovaní fosílnych palív. Aj sopky chrlia CO2. CO2 sa dostáva do mora z atmosféry rozpúšťaním v morskej vode, z atmosféry na súš sa prenáša v procese fotosyntézy. Uhlík viazaný vo fytoplanktóne a riasach pochádza z roztoku CO2 z mora. CO2 ktorý produkujú pri respirácii morské organizmy, sa zväčša rozpúšťa v morskej vode, do atmosféry sa dostáva v menších množstvách. Do hornín sa uhlík dostáva sedimentáciou schránok z uhličitanu vápenatého a zvyškov odumretých organizmov na dno oceánov.