STAVBA PLANÉTY ZEM:
- 71 % povrchu pokrýva voda, vznikla pred 4,6 miliardami rokov akréciou plynov a prachu,
- poradie vrstiev Zeme: a) zemská kôra, b) zemský plášť, c) zemské jadro, a + b = litosféra, litosféra sa delí na bloky alebo platne, ktoré sa vzájomne pohybujú po plastickej podložnej vrstve zemského plášťa (astenosfére) – tento proces nazývame kontinentálny drift, okraje kontinentálnych platní sú miestami intenzívnej zemetrasnej a vulkanickej činnosti,
- horniny podľa vzniku: magmatické (vyvreté, napr. žula), sedimentárne (usadené, napr. vápenec a pieskovec), metamorfované (premenené, napr. mramor a bridlica). Zemskú kôru prevažne tvoria horniny vyvreté. Väčšina sedimentov skončila na dne oceánov alebo v deltách riek (t.j. aj dno bývalých oceánov a riek pred vrásnením...). - sedimentárne horniny – možno sledovať sledy vrstiev (súvrstvia), usporiadanie sa volá stratigrafický sled, zostavujú sa stratigrafické tabuľky, relatívny vek hornín – vzájomná poloha vrstiev, všeobecne čím nižšie tým staršie,
- prvé živé organizmy sa objavili na Zemi pred 3,8 x 109 rokov. - pri respirácii sa spaľujú zlúčeniny uhlíka (spotrebúva sa kyslík) a vzniká energia, voda a oxid uhličitý
- pri fotosyntéze do procesu vstupuje energia (vo forme slnečného žiarenia) oxid uhličitý a voda. Výstupmi sú zlúčeniny uhlíka a plynný kyslík
- zvyšovanie podielu kyslíka v atmosfére majú na svedomí rastliny (fotosyntéza)
- fixácia uhlíka: plynný CO2 sa pri fotosyntéze mení na zlúčeniny uhlíka a rastlinné tkanivá (uhlíková fixácia), zlúčeniny uhlíka sa využívajú pri spaľovaní uvoľňovaním energie a tá sa spotrebúva na rast,
- rastliny, ktoré si samy vyrábajú vlastné uhlíkové zlúčeniny z vody a CO2, využívajúc pri tom slnečnú energiu, sa nazývajú autotrofné organizmy, živočíchy sú naopak heterotrofné organizmy
- to, že atmosféra je bohatá na kyslík, je možné preto, že sa odumretý fytoplanktón ukladá na dne oceánu, kde nie je prístup kyslíka, ktorý by mohol byť reagovať s uhlíkom v odumretých zvyškoch a uvoľňovať sa tak do atmosféry vo forme CO2, t.j. uhlík nie je prerespirovaný
- fosílne palivá sú iným príkladom viazaných, nerespirovaných zlúčenín uhlíka,
- tvorba uhličitanu vápenatého na stavbu ulít ulitníkov na dne mora a ich sedimentácia prispela k väčšej fixácii uhlíka ako fotosyntéza, ale pri tom rozdiele, že neprispieva k zvýšeniu podielu kyslíka v atmosfére.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie