Porovnanie vplyvu človeka na životné prostredie v 19. a 20. storočí

V 19. storočí sa ľudstvo výrazným spôsobom pokročilo vo využívaní fosílnych palív (ropa, uhlie, zemný plyn) pri získavaní energie. Tieto koncentrované a neobnoviteľné zdroje sú bohaté na energiu nachádzajúcu sa v jednotkovom objeme. Využívanie fosílnych palív a rozvoj vedy a technológií umožnilo ľudskej spoločnosti využívať a meniť životné prostredie vo svoj prospech nebývalým spôsobom oproti spoločnosti roľníkov a lovcov zberačov. Technologický rozvoj podnietil kvalitatívne aj kvantitatívne premeny vo využívaní prírodných zdrojov. Nové postupy v poľnohospodárstve, nezávisiace už len na energii slnečného žiarenia, umožnili zvýšiť poľnohospodársku produkciu, čím sa zabezpečila potravinová základňa pre zvyšujúcu sa populáciu. Prírastok populácie sa koncentruje do miest a prímestských aglomerácií v blízkosti nových pracovných príležitostí vytvorených prudkým rozvojm industrializácie. Zmeny v životnom prostredí človeka pozostávali z viacerých aspektov. Ťažobná činnosť pri dobývaní ložísk fosílnych palív, predovšetkým uhlia, ako aj železnej rudy a iných kovov, kameňa, mala výrazný priamy negatívny vplyv na krajinu. Industrializácia priniesla so sebou i ďalšie negatívne zmeny v životnom prostredí, ako je urbanizácia, budovanie železníc a ciest, využívanie vodných tokov a ich znečisťovanie v blízkosti priemyselných oblastí, znečistenie ovzdušia. Krajina sa menila v závislosti od nálezísk ložísk uhlia alebo rudy. Po poklese počiatočného vzostupu zostávajú v krajine haldy hlušiny, jazvy po ťažbe, znečistené prírodné prostredie, opustené priemyselné objekty. Vplyv industriálnych oblastí vyspelých priemyselných krajín na zložky životného prostreda ako voda, ovdušie a pôda, ktorý sa síce už prejavoval aj na vzdialenejších oblastiach, zostáva však naďalej relatívne lokálnym problémom. Rozvoj industrializácie a jej vplyv na ľudskú spoločnosť a životné prostredie sa však rôzni v jednotlivých častiach sveta, čo je jednak spôsobené náleziskami ložísk zdrojov, prístupnosťou krajiny, ale aj prírodnými podmienkami i kultúrnymi tradíciami populácie. Prudký rozvoj priemyslu v 19. storočí v Anglicku sa značne odlišuje od pomalého rozvoja industrializácie v Španielsku a oblasti južného Stredomoria. Okrem množstva jednotlivých faktorov mala hlavný vplyv na tomto rozdiele prevaha Anglicka v obchode počas predchádzajúcich období, čím získalo kapitál a prostriedky na získavanie surovín a rozširovanie nových produktov. Koniec 20.

storočia je poznamenaný výrazným nárastom populácie na Zemi, vysokým využívaním zdrojov energie a rozvojom vedy a techniky. Avšak nárast populácie, využívanie a spotreba zdrojov na jedného obyvateľa ako aj rozvoj a dostupnosť technológií je rozdielna podľa toho, či sa jedná o príslušníka patriaceho medzi obyvateľov krajín radiacich sa k vyspelým krajinám Severu alebo zaostávajúcim krajinám Juhu v rámci schématického rozdelenia krajín podľa ich ekonomickej vyspelosti. V druhej polovici 20. storočia sa výrazne prejavuje globalizácia vplyvu činnosti človeka na celú planétu.
Znečistenie svetových oceánov vyššie, ako aj narušenie ozónovej vrstvy, vznik skleníkového efektu sa stávajú celosvetovou otázkou a problémon na riešenie. Populácia zaznamenala najprudkejší nárast v histórii ľudskej existencie vďaka zmenám v poľnohospodástve, ktoré využívaním ďalších zdrojov energie môže túto energiu využiť na zvýšenie poľnohospodárskej produkcie a tým aj zabezpečenie výživy prírastku obyvateľstva. Výrazný rozvoj dopravy podporuje vzájomný obchod a prísun zdrojov pre priemysel a rozvoj. S prejavom globalizácie problémov v životnom prostredí v rámci celej planéty je ľudstvo na konci dvadsiateho storočia nútené sa týmito problémami zaoberať nielen z hľadiska vysvetľovania si príčin týchto zmien v životnom prostredí, ale aj analyzovaním a obmedzovaním týchto nepríaznivých vplyvov.