Človek počas svojej existencie vždy ovplyvňoval a menil svojou činnosťou prostredie v ktorom sa nechádzal. Rozsah a dopad jeho činnosti na prírodu a životné prostredie sa mení v priebehu dejín podľa úrovne vývoja ľudskej spoločnosti. V počiatku vývoja ľudskej spoločnosti sa všetci ľudia živili zberom potravy a nie jej produkciou. Preto sú týto ľudia označovaní ako lovci – zberači. Raní lovci – zberači, živiaci sa či rastlinnou alebo živočíšnou potravou, mali len malý vplyv na životné prostredie. Väčší vplyv spôsobili až neskorším náhodným i zámerným využívaním ohňa, dokonalejších zbraní a nástrojov a uprednostňovaní určitého druhu a spôsobu získavani potravy, čím došlo k zmene zastúpenia živočíšnych druhov a vegetácie, ako aj k vzhľadu krajiny a k zmene miestnych ekosystémov. Ich spoločenstvá tvorili len malé skupiny, často sa presúvajúce za zdrojom ob-živy. Schéma vzorca PRQ zdôrazňuje vzájomnú súvislosť medzi veľkosťou populácie, vyu-žívaním zdrojov a kvalitou zechnológie. Veľkosť populácie lovcov – zberačov bola malá, spotreba a využívanie zdrojov nepatrné. Na začiatku osemnásteho storočia je životné prostredie človeka výrazne ovplyvnené doterajším rozvojom poľnohospodárstva a urbanizácie krajiny. Docháza k zvýšeniu využíva-nia prírodných zdrojov, výrazný pokles lesnatosti krajiny na úkor poľnohospodársky obrába-nej pôdy, poľnohospodársvo je však stále zásadne závislé od energie slnečného žiarenia. Na-priek tomu je výsledkom poľnohospodárstva tvorba nadprodukcie, ktorá umožňuje spoločne s rozvojom technológií nárast populácie. Zväčšenie populácie, rozvoj miest, zvýšené nároky na spotrebu a rozvoj technológií spôsobuje zvýšené využívanie prírodných zdrojov a tým aj väčší vplyv ľudskej spoločnosti na životné prostredie oproti spoločnosti lovcov – zberačov.