b) Do akej miery je environmentálne poškodenie spomínané v bode a) výsledkom CAP?

Európske hospodárske spoločenstvo vytvorilo ako jeden z podporných nástrojov v poľnohospodárstve systém Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Common Agricultural Policy – CAP). Pomocou uvedeného systému boli poskytované subvencie do poľnohospodárstva, ako finančné motivačné príplatky. Uvedený systém okrem politickej podpory bol ovplyvňovaný kapitálom firiem vyrábajúcich poľnohospodárske vstupy (mechanizmy, hnojivá a pod.) a spracúvajúcich poľnohospodárske produkty. Výsledkom takéhoto systému je modifikovaný vzhľad krajiny (veľké polia pre mechanizáciu), aplikácia chemických látok, pestovanie novovyšľachtených plodín podľa požiadaviek odberateľa (špecializácia) a pod. Intenzívne pasienkové poľnohospodárstvo na jednej strane poskytuje zamestnanie relatívne značnému počtu ľudí, na strane druhej produkuje prebytky. Za účelom dosiahnutia prijateľných príjmov krajiny prostredníctvom CAP uplatňuje štát cenovú reguláciu a trhové intervencie pre produkty ako mlieko, hovädzie a baranie mäso. Vo Veľkej Británii existoval za účelom získania ďalších krmovinových možností program na podporu rekultivácie horských pasienkov a slatín podporou na každý zrekultivovaný hektár a platbami na kus dobytka či oviec. Uvedený program pokračoval i prostredníctvom CAP vo forme Horských kompenzačných úhrad a v zmysle smernice pre menej priaznivé oblasti (Less Favoured Areas - LSA) pre iné nevyhovujúce oblasti. Na vysúšaní mokradí motiváciou k tejto činnosti sa tiež spolupodieľala CAP prostredníctvom podpory cien obilnín, čím sa vyplatili investície na rekultiváciu. Ako príklad možno uviesť oblasť mokradí v Halvergate Marshes v 80. rokoch. Jedným z výrazných nástrojov podpory systémom CAP boli kapitálové a štrukturálne dotácie, využívané napr. na modernizáciu fariem a sociálno-ekonomické poradenstvo. Modernizácia znamenala výstavbu (haly a pod.) a podporu mechanizácie čo malo za následok zmeny vo vidieckom prostredí uvedené v bode a). V 80. rokoch sa datujú začiatky snahy uviesť do súladu záujmy ochrany prírody so záujmami poľnohospodárskej výroby. Riešením problému je zníženie poľnohospodárskej výroby najmä u tých komodít, ktorých je nadbytok. Cestou je zavedenie kvót na produkciu mlieka, odvody z výroby obilnín, opatrenia na extenzifikáciu poľnohospodárstva, vyčlenenie pôdy z poľnohospodárskej produkcie, alternatívne využívanie poľnohospodárskej pôdy. V neposlednom rade je namieste spomenúť podporu ekologického poľnohospodárstva, ktoré je svojimi metódami nielen šetrné k životnému prostrediu, ale výstupom sú i ekologicky čisté potraviny.