obilie) preorientovať sa na pestovanie inej finančne výhodnejšej plodiny, bez potreby využívania priemyselných metód a prvú plodinu radšej dovážať,
• prostredníctvom obchodu je možné dopĺňať miestne zdroje alebo rozumne vplývať na to, aké zdroje sa spotrebúvajú.

Liberalizácia a expanzia svetového obchodu by mohla naopak posilniť používanie a vplyv priemyselných metód v poľnohospodárstve preto, že:

• pôda používaná na pestovanie trhových plodín sa mení na plantáže a veľké farmy, na ktorých je jediným cieľom produkcia zisku za využitia všetkých dostupných metód na podporu produkcie (hnojenie, pesticídy, zavlažovanie spôsobujúce zasolenie pôdy, technika, nové odrody atď.),
• veľké farmy a plantáže vlastní malý počet ľudí, bez vzťahu a pocitu zodpovednosti k pôde a životnému prostrediu, čo dáva predpoklad na neobmedzovanie produkcie a pretrvávanie použitia priemyselných metód v poľnohospodárstve,
• v oblasti obchodu s produkciou, ale aj vstupmi (hnojivá, pesticídy, technika atď.) a rozhodovaní čo a kde sa bude pestovať majú rozhodujúci vplyv nadnárodné spoločnosti a mocné štáty, i keď sa na pestovaní plodín samotné priamo nezúčastňujú,
• rozhodnutia nadnárodných spoločností sú motivované vlastným ziskom, len málo sa opierajú o potreby lokálne či regionálne, podporujú používanie technológií a postupov zabezpečujúcich kontinuitu ich ziskov, často ovládajúc ekonomicky miestu vládu resp. celú ekonomiku,
• modely obchodu menia a ovládajú medzinárodné organizácie pomocou pôžičiek rozvojovým krajinám v rámci štrukturálnych programov, pri ktorých si stanovujú podmienky a požiadavky na export, ktorý sú tieto krajiny schopné dosiahnuť často len používaním priemyselných metód a nútenej špecializácie,
• svetová obchodná politika v praxi často znamená, že environmentálne zákony zasahujúce do oblasti medzinárodného obchodu nemôžu presahovať hranice jednotlivých štátov,
• rozhodnutia spotrebiteľa sú pri výbere ponuky produktov často prijímané v podmienkach nedostatku, pod tlakom nízkej ceny produktu, ktorá je dosiahnutá len vďaka používaniu priemyselných metód, navyše bez znalostí spotrebiteľa o pôvode produktu a spôsobe jeho výroby,
• rozhodnutia o svetovom obchode s potravinami prijíma len niekoľko mocných korporácií a štátov, ekonomický prínos nie je prerozdeľovaný spravodlivo,
• svetový obchod mení modely spotreby smerom k vyššiemu podielu spotreby dovážaných výrobkov, čo má za následok konkurenčný tlak a pretrvávanie používania priemyselných metód za účelom konkurencieschopnosti domácich výrobcov,
• mnohé obchodné pravidlá bránia tomu, aby vlády zaviedli opatrenia, ktoré by podporovali environmentálne šetrnejšie metódy v poľnohospodárstve,
• vplyvom medzinárodného obchodu so základnými potravinami je i zvýšená závislosť na dovoze, ale na to, aby krajina mohla za dovoz platiť, musí zvýšiť vývoz, aby získala devízové prostriedky. Takto je niekedy ťažké sa vymaniť z používania priemyselných metód zabezpečujúcich produkciu exportných potravín a produktov,
• rozvojové krajiny nie sú schopné pružne reagovať na zmeny trhových cien a pre vysokú špecializáciu a preinvestované prostriedky do doterajšej výroby prejsť na inú plodinu. Preto pokles tržieb musia preklenúť ešte zvýšeným exportom i za cenu vyšších vstupov v podobe chemikálií a pod. do poľnohospodárskej výroby,
• v medzinárodnom obchode rastú požiadavky na vzhľad, veľkosť a pod. napr. tropického ovocia, kvetín a iných produktov, čo je často možné dosiahnuť len za cenu zvýšenej aplikácie chemických látok (pesticídy, hnojenie vyčerpanej pôdy), zavlažovania atď. • reakciou na vyčerpanie alebo znehodnotenie zdrojov je často vývoj nových technológií, nových hnojív, geneticky modifikovaných potravín, a pod..