a) Pokúste sa kategorizovať poškodenie vidieckeho prostredia v Európskej únii spôsobené používaním priemyselných metód v poľnohospodárstve. Zavedenie mechanizácie viedlo k poškodeniu štruktúry pôdy a jej zhutneniu. Zefektívňovanie nasadenia mechanizácie bolo príčinou zceľovania polí, odstraňovania medzí, živých plotov medzi nimi, čo má za následok zničenie biokoridorov, zvýšenie erózie pôdy, obmedzenie voľného prístupu do krajiny a zmenu jej vzhľadu, zníženie rozmanitosti živočíšnych a rastlinných druhov v krajine, čím klesá jej prirodzená stabilita. Tiež je na mieste spomenúť hlučnosť strojov, úbytok poľnej zveri, znečistenie prostredia splodinami a únikom pohonných a mazacích látok. Poškodenia vidieckeho prostredia spôsobili i melioračné zásahy a rekultivácie krajiny za účelom získania ornej pôdy alebo pastvín, napr. odvodnením a zasýpaním mokradí, rekultiváciou slatín a vresovísk, či nevhodným zavlažovaním a následným zasolením pôdy. Chemické znečistenie pri intenzifikácii poľnohospodárstva sa odzrkadľuje na všetkých zložkách prírodného prostredia. Spôsobuje ho hlavne intenzívne hnojenie priemyselnými hnojivami, alebo močovinou pri intenzívnom chove zvierat a používanie pesticídov. To sa odráža v znečistení pôdy rezidúami, únikom chemických látok do spodných i povrchových vôd, znečistením pitnej vody, eutrofizáciou vodných nádrží, únikom látok do ovzdušia pri ich aplikácii alebo šírením sa zápachu. Nepriamo je vidiecke prostredie tiež atakované aj výrobou chemických látok používaných v priemyselnom poľnohospodárstve, alebo pri výrobe poľnohospodárskych mechanizmov a podobne. Nielen zmena veľkosti lánov polí, úbytok krovitej a stromovej vegetácie a zmena typických rastlinných a živočíšnych druhov, ale aj výstavba nevyhnutných nových moderných poľnohospodárskych areálov, stavieb ako sú maštale, silá, sklady, garáže, nádrže na močovinu a pod., výrazne zmenila vzhľad vidieka, príťažlivosť a kvalitu vidieckeho prostredia. Uvedené faktory pôsobia na vidiecke prostredie vo vzájomnej prepojenosti. Ďalším všeobecným dôsledkom industrializácie poľnohospodárstva je splývanie poľnohospodárskych systémov v väčšími priemyselnými systémami, čo sa týka vstupov týchto systémov, ako aj spracovania produkovaných potravín.

b) Do akej miery je environmentálne poškodenie spomínané v bode a) výsledkom CAP?

Európske hospodárske spoločenstvo vytvorilo ako jeden z podporných nástrojov v poľnohospodárstve systém Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Common Agricultural Policy – CAP). Pomocou uvedeného systému boli poskytované subvencie do poľnohospodárstva, ako finančné motivačné príplatky. Uvedený systém okrem politickej podpory bol ovplyvňovaný kapitálom firiem vyrábajúcich poľnohospodárske vstupy (mechanizmy, hnojivá a pod.) a spracúvajúcich poľnohospodárske produkty. Výsledkom takéhoto systému je modifikovaný vzhľad krajiny (veľké polia pre mechanizáciu), aplikácia chemických látok, pestovanie novovyšľachtených plodín podľa požiadaviek odberateľa (špecializácia) a pod. Intenzívne pasienkové poľnohospodárstvo na jednej strane poskytuje zamestnanie relatívne značnému počtu ľudí, na strane druhej produkuje prebytky. Za účelom dosiahnutia prijateľných príjmov krajiny prostredníctvom CAP uplatňuje štát cenovú reguláciu a trhové intervencie pre produkty ako mlieko, hovädzie a baranie mäso. Vo Veľkej Británii existoval za účelom získania ďalších krmovinových možností program na podporu rekultivácie horských pasienkov a slatín podporou na každý zrekultivovaný hektár a platbami na kus dobytka či oviec. Uvedený program pokračoval i prostredníctvom CAP vo forme Horských kompenzačných úhrad a v zmysle smernice pre menej priaznivé oblasti (Less Favoured Areas - LSA) pre iné nevyhovujúce oblasti. Na vysúšaní mokradí motiváciou k tejto činnosti sa tiež spolupodieľala CAP prostredníctvom podpory cien obilnín, čím sa vyplatili investície na rekultiváciu. Ako príklad možno uviesť oblasť mokradí v Halvergate Marshes v 80. rokoch. Jedným z výrazných nástrojov podpory systémom CAP boli kapitálové a štrukturálne dotácie, využívané napr. na modernizáciu fariem a sociálno-ekonomické poradenstvo. Modernizácia znamenala výstavbu (haly a pod.) a podporu mechanizácie čo malo za následok zmeny vo vidieckom prostredí uvedené v bode a). V 80. rokoch sa datujú začiatky snahy uviesť do súladu záujmy ochrany prírody so záujmami poľnohospodárskej výroby. Riešením problému je zníženie poľnohospodárskej výroby najmä u tých komodít, ktorých je nadbytok. Cestou je zavedenie kvót na produkciu mlieka, odvody z výroby obilnín, opatrenia na extenzifikáciu poľnohospodárstva, vyčlenenie pôdy z poľnohospodárskej produkcie, alternatívne využívanie poľnohospodárskej pôdy. V neposlednom rade je namieste spomenúť podporu ekologického poľnohospodárstva, ktoré je svojimi metódami nielen šetrné k životnému prostrediu, ale výstupom sú i ekologicky čisté potraviny.

c) Stručne načrtnite argumenty pre a proti návrhu, že liberalizácia a expanzia svetového obchodu by mohli zmierniť vplyv priemyselných metód v poľnohospodárstve. Liberalizácia a expanzia svetového obchodu by mohla zmierniť vplyv priemyselných metód v poľnohospodárstve preto, že:

• obchod uspokojuje požiadavky trhu v poľnohospodárskych komoditách, ktoré by buď nebolo možné dopestovať doma (obchod podporuje vhodnú špecializáciu) bez poškodenia životného prostredia (hnojením, zavlažovaním...), svetový trh tiež umožňuje umiestniť prebytok výroby,
• umožňuje využiť miestne výhody (podnebie, pracovné sily, a pod.) bez tlaku na používanie priemyselných metód na miestach, ktoré túto výhodu nemajú,
• predmetom obchodu je aj dovoz najmodernejších technológií, ich výsledkom je potom efektívnejšia výroba, aj ekologickejšia (napr. biologická ochrana a pod.), obchod je tiež prostriedkom na šírenie znalostí, skúseností potrebných na ochranu životného prostredia ako aj pre poľnohospodársku výrobu,
• obchod prináša ekonomický rast, zvýšenie svetovej produkcie pre zvyšujúcu sa populáciu planéty. Získané prostriedky je možné použiť i na ekologické opatrenia v poľnohospodárstve ,
• fungovanie samoreguľujúcich sa trhových síl umožňuje účelnejšie rozdeľovanie zdrojov na produkciu potravín,
• trhová tvorba cien umožňuje pri nevýhodnosti pestovania niektorej plodiny (napr.

obilie) preorientovať sa na pestovanie inej finančne výhodnejšej plodiny, bez potreby využívania priemyselných metód a prvú plodinu radšej dovážať,
• prostredníctvom obchodu je možné dopĺňať miestne zdroje alebo rozumne vplývať na to, aké zdroje sa spotrebúvajú.

Liberalizácia a expanzia svetového obchodu by mohla naopak posilniť používanie a vplyv priemyselných metód v poľnohospodárstve preto, že:

• pôda používaná na pestovanie trhových plodín sa mení na plantáže a veľké farmy, na ktorých je jediným cieľom produkcia zisku za využitia všetkých dostupných metód na podporu produkcie (hnojenie, pesticídy, zavlažovanie spôsobujúce zasolenie pôdy, technika, nové odrody atď.),
• veľké farmy a plantáže vlastní malý počet ľudí, bez vzťahu a pocitu zodpovednosti k pôde a životnému prostrediu, čo dáva predpoklad na neobmedzovanie produkcie a pretrvávanie použitia priemyselných metód v poľnohospodárstve,
• v oblasti obchodu s produkciou, ale aj vstupmi (hnojivá, pesticídy, technika atď.) a rozhodovaní čo a kde sa bude pestovať majú rozhodujúci vplyv nadnárodné spoločnosti a mocné štáty, i keď sa na pestovaní plodín samotné priamo nezúčastňujú,
• rozhodnutia nadnárodných spoločností sú motivované vlastným ziskom, len málo sa opierajú o potreby lokálne či regionálne, podporujú používanie technológií a postupov zabezpečujúcich kontinuitu ich ziskov, často ovládajúc ekonomicky miestu vládu resp. celú ekonomiku,
• modely obchodu menia a ovládajú medzinárodné organizácie pomocou pôžičiek rozvojovým krajinám v rámci štrukturálnych programov, pri ktorých si stanovujú podmienky a požiadavky na export, ktorý sú tieto krajiny schopné dosiahnuť často len používaním priemyselných metód a nútenej špecializácie,
• svetová obchodná politika v praxi často znamená, že environmentálne zákony zasahujúce do oblasti medzinárodného obchodu nemôžu presahovať hranice jednotlivých štátov,
• rozhodnutia spotrebiteľa sú pri výbere ponuky produktov často prijímané v podmienkach nedostatku, pod tlakom nízkej ceny produktu, ktorá je dosiahnutá len vďaka používaniu priemyselných metód, navyše bez znalostí spotrebiteľa o pôvode produktu a spôsobe jeho výroby,
• rozhodnutia o svetovom obchode s potravinami prijíma len niekoľko mocných korporácií a štátov, ekonomický prínos nie je prerozdeľovaný spravodlivo,
• svetový obchod mení modely spotreby smerom k vyššiemu podielu spotreby dovážaných výrobkov, čo má za následok konkurenčný tlak a pretrvávanie používania priemyselných metód za účelom konkurencieschopnosti domácich výrobcov,
• mnohé obchodné pravidlá bránia tomu, aby vlády zaviedli opatrenia, ktoré by podporovali environmentálne šetrnejšie metódy v poľnohospodárstve,
• vplyvom medzinárodného obchodu so základnými potravinami je i zvýšená závislosť na dovoze, ale na to, aby krajina mohla za dovoz platiť, musí zvýšiť vývoz, aby získala devízové prostriedky. Takto je niekedy ťažké sa vymaniť z používania priemyselných metód zabezpečujúcich produkciu exportných potravín a produktov,
• rozvojové krajiny nie sú schopné pružne reagovať na zmeny trhových cien a pre vysokú špecializáciu a preinvestované prostriedky do doterajšej výroby prejsť na inú plodinu. Preto pokles tržieb musia preklenúť ešte zvýšeným exportom i za cenu vyšších vstupov v podobe chemikálií a pod. do poľnohospodárskej výroby,
• v medzinárodnom obchode rastú požiadavky na vzhľad, veľkosť a pod. napr. tropického ovocia, kvetín a iných produktov, čo je často možné dosiahnuť len za cenu zvýšenej aplikácie chemických látok (pesticídy, hnojenie vyčerpanej pôdy), zavlažovania atď. • reakciou na vyčerpanie alebo znehodnotenie zdrojov je často vývoj nových technológií, nových hnojív, geneticky modifikovaných potravín, a pod..

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Poškodenie životného prostredia v EÚ vplyvom poľnohospodárstva, CAP a priemyselných metód v poľnohospodártve