Ďalšími významnými faktormi sú triedna príslušnosť, pohlavie a etnická príslušnosť, hustota osídlenia, infraštruktúra, investície a kolektívna zodpovednosť, sociálne a politické vzťahy formujúce urbanistické procesy. Javí sa ako dôležité až kľúčové kladenie dôrazu na zmiernenie sociálnej polarizácie a chudoby napr. etnických menšín a vytváranie primeraných sociálnych a ekonomických podmienok pre život v meste.
Pre budúci rozvoj miest je dôležité, aby sa ich obyvatelia mohli zúčastňovať na prijímaní rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú ich život. Obytné mestské štvrte budú lepším miestom na bývanie, ak budú riadené ako samostatné obvody s priamou účasťou tam žijúceho obyvateľstva. No na priaznivý rozvoj sú potrebné ekonomické nástroje a politická vôľa aplikovať nové vhodné technológie.
Z hľadiska efektívnejšieho využitia verejnej dopravy v mestských aglomeráciách je dôležitá hustota obyvateľstva a vysoká hustota dopravných koridorov vedúca z obytných štvrtí do centra mesta. Rastúce priestorové požiadavky pri prudkom ekonomickom rozvoji zvyšujú nároky na plánovanie a urbanizáciu, ekonomický rast miest podmieňuje migráciu vidieckeho obyvateľstva, čo je viditeľné najme v krajinách tretieho sveta. Svetová ekonomická globalizácia je výsledkom svetového obchodu, v ktorom zohrávajú úlohu sídiel veľkých nadnárodných spoločností. Tento ekonomický model si vyžaduje vlastné urbanistické plánovanie (obchodné centrá, výškové administratívne budovy, a pod.).Urbanistické plánovanie teda zohráva zásadnú úlohu v snahe o trvalú udržateľnosť života v mestách. Nové komunikačné technológie sprostredkúvajú okamžitý kontakt s ľuďmi, umožňujú prístup k informáciám, prinášajú do ľudských domovov zábavu, prácu možno vykonávať aj doma, resp. z domu možno nakupovať. Rozvoj týchto technológií môže v budúcnosti znížiť potrebu individuálneho cestovania v meste, či už za prácou, alebo za službami a zábavou. Novú výstavbu a rast mesta je potrebné plánovať s ohľadom na integrované využívanie územia a dopravné systémy, usmerňovať ju do koridorov s plným zabezpečením verejnej dopravy.
Z hľadiska trvalého rozvoja existuje jediné riešenie, a to zníženie závislosti od všetkých druhov fosílnych palív a zavedenie funkčného medzinárodného regulačného režimu. Súčasný energetický systém pozostáva z ropy, zemného plynu, uhlia, z jadrovej energie, z energie vyrobenej vo vodných elektrárňach a z biomasy. Doprava je z veľkej časti energetický problém. V rámci krajín OECD sa spotrebuje v doprave asi 20% celkove spotrebovanej energie. Z toho 99% energie pochádza z ropy a z toho 70% z benzínu. Zhruba 75% ropy sa spotrebúva v cestnej doprave.

Tab.