Za týmto účelom je pri krajinno-ekologickom plánovaní možné zoskupiť obydlia, pracoviská, obchody, nemocnice, školy i zábavné zariadenia tak, aby bolo možné sa k nim dopraviť pomocou verejnej dopravy s nízkou spotrebou energie na prepravenú osobu.
V budúcnosti je dôležité zaznamenávanie pokroku pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie, znížení strát pri doprave energie a získavaní nových vektorov na prenos energie (elektrická energia, horúca voda, vodík a pod. ) od miesta výroby na miesto jej spotreby. Nádej vzbudzuje využívanie vodíka, ktorý možno získavať pomocou elektrolýzy vody, pričom by sa používal vhodný primárny zdroj obnoviteľnej energie na výrobu elektrickej energie potrebnej na elektrolýzu. Elektrickú energiu ako rozšírene využívaný pohon pre budúce dopravné systémy bude možné získať pomocou využitia obnoviteľných zdrojov, ako sú aktívne i pasívne solárne systémy, konverzia biomasy a odpadu, hydroelektrická energia, veterná energia, energia morských vĺn, energia prílivu a odlivu, geotermálna energia. Nevýhodou a doterajším obmedzením výraznejšieho využívania týchto zdrojov energie je, že ide o rozptýlenú energiu s nízkou hustotou, čiže jej využitie, je vo väčšine prípadov viazané na veľké plochy, čo má svoje environmentálne obmedzenia. Napr. nahradenie klasickej elektrárne o výkone 1 GW by si vyžiadalo pri veternej elektrárni s turbínou o výkone 1 MW a priemere vrtule 50 m potrebu 2000 takýchto turbín, ktoré by zabrali plochu asi 500 km2 (25 x 25 km). S postupným čoraz vyšším vyčerpávaním klasických neobnoviteľných zdrojov energie je teda možné očakávať rozvoj a uplatňovanie technológií využívajúcich alternatívne získavanie energie.