Na decembrovom Valnom zhromaždení OSN v roku 1988 bola prijatá rezolúcia č.43/53, ktorá uznala klimatické zmeny za spoločný problém celého ľudstva a apelovala na svetovú verejnosť, aby sa začala týmto problémom bezodkladne zaoberať.
Následne 45. valné zhromaždenie OSN v roku 1989 reagovalo na aktivity Svetovej meteorologickej organizácie (WMO), Programu pre životné prostredie OSN (UNEP), zalo-ženia Panelu IPCC a výsledkov celej rady medzinárodných konferencií k tejto problematike (New Delhi, Noordwijk, Ženeva, Montreal) a zvolalo na jún 1992 do Rio de Janeira Konfe-renciu OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED - United Nations Conference on Envi-ronment and Development), ktorá je známa aj pod názvom „Summit Zeme“ (The Earth Summit) a ako jednu z priorít zaradilo do programu problematiku globálnych klimatických zmien v súvislosti s ďalším rozvojom civilizácie. Zároveň bol založený Medzivládny doho-dovací výbor (Intergovernmental Negotiationg Committee), ktorého úlohou bolo pripraviť text medzinárodnej zmluvy. Ako vidno z uvedeného stručného súborného prehľadu, proces vytvárania agendy a jednotlivých prístupových medzinárodných rokovaní, vedúcich až k záverečným rokovaniam, sa plynulo prelína bez určenia bližších hraníc, s procesom rokovania a prijímania záväzkov, je zdĺhavý (1979 – 1992) a nesmierne náročný po stránke odbornej, finančnej, ako aj politickej a diplomatickej. Rokovanie a prijímanie záväzkov

Na tejto úrovni sa rozhoduje o záväzkoch, stratégiách a opatreniach po tom, ako sa podarilo presunúť problém zo štruktúr kompetentných za miestnu politiku na medzinárodnú scénu. Pri tvorbe medzinárodných režimov sa často možno stretnúť i s neochotou rozvinutých krajín poskytnúť potrebnú finančnú pomoc krajinám s málo výkonnou ekonomikou, hlavne rozvojovým krajinám, alebo len za podmienky financovania len čiastočných nákladov na dosiahnutie stanovených cieľov a implementáciu prog-ramov. Naopak rozvojové krajiny o túto podporu tvrdo jednajú a bojujú ako proti-hodnotu za to, že poskytujú v rámci svetového transferu, obchodu a prírodného kultúrneho bohatstva, svoje zdroje alebo sa vzdávajú niektorých činností, ktoré by im za vynaloženia nízkych nákladov priniesli tak potrebné oživenie ekonomiky. Ako príklad možno uviesť zachovanie biologickej diverzity, šetrenie prírodnými zdrojmi, zníženie produkcie emisií a skleníkových plynov v používaných technoló-giách. Sú to multilaterálne náročné jednania ohľadne poskytnutia ústupkov a kom-penzácií za ne.