Pretože proces globálneho otepľova-nia už nenávratne nastal, uvedením opatrení do praxe by sa malo zabezpečiť, aby sa ekosys-témy prirodzeným spôsobom a čo najrýchlejšie adaptovali na možné riziká klimatických zmien.

Dohovor formuluje všeobecné záväzky zúčastnených strán, ktoré budú pravidelne doplňovať a zverejňovať produkciu emisií, podporovať vývoj a využívanie technológií, ktoré slúžia na obmedzenie alebo prevenciu pred imisiami skleníkových plynov a to vo všetkých oblastiach národného hospodárstva.

Dohovor je založený na piatich hlavných princípoch:
1. Princíp medzigeneračnej spravodlivosti a diferencovanej zodpovednosti, t.j. že je pot-rebné chrániť klimatický systém Zeme aj pre budúce generácie a riešiť ho globálne, spo-ločnými silami a prístup je potrebné diferencovať podľa podielu jednotlivých štátov na zapríčinení súčasného stavu, zvláštnu zodpovednosť musia niesť ekonomicky vyspelé štáty sveta. 2. Rešpektovanie osobitných potrieb rozvojových štátov a malých ostrovných štátov.
3. Princíp predbežnej opatrnosti a prijímania opatrení s predstihom.
4. Právo všetkých krajín na chránenie programu trvalo udržateľného rozvoja svojej spo-ločnosti, prijaté postupy musia vyhovovať špecifickým podmienkam krajín a potrebám ich ekonomického a sociálneho rozvoja. 5. Nevyhnutnosť zúčastnených strán kontinuálne spolupracovať a zabezpečovať plnenie dohovoru a tiež v duchu dohovoru podporovať rozvoj štátov tretieho sveta. Rámcový dohovor obsahuje množstvo všeobecných záväzkov a pravidiel, ktoré musia zmluvné štáty dodržiavať. Medzi ne patrí tvorba národných programov na zmierňovanie negatívnych dopadov klimatických zmien a ich pravidelná aktualizá-cia, spracovanie adaptačných stratégií, podpora trvale udržateľných systémov ria-denia hospodárstva systémov ochrany prírody, pravidelné monitorovanie národ-ných objemov emitovaných skleníkových plynov a sledovanie výšky ich poklesu, povinnosť brať ohľad na riziká dopadu na klimatické zmeny pri prijímaní ekono-mických a environmentálnych opatrení a minimalizovať tento dopad, podporovať vedeckú a technickú spoluprácu a podporovať vzdelávací proces a výmenu infor-mácií. V zdĺhavom procese rokovaní pred a počas prijatia dohovoru sa prejavovala ne-ochota ekonomicky vyspelých štátov znižovať svoje emisie, a tak redukovať svoju energetickú spotrebu a následne tak obmedzovať svoj životný štandard. Takisto ani rozvojové krajiny spočiatku neprejavovali o dohodu príliš veľký záujem. Namietali a poukazovali na svoje právo takisto zabezpečiť svoj ekonomický a hospodársky rozvoj, aký už v minulosti prebehol v rozvinutých krajinách.
Pri rokovaniach sa kľúčovým problémov prejavoval názor, že hlavnú zodpo-vednosť za nárast emisií skleníkových plynov nesú ekonomicky vyspelé štáty. Účastníci z rozvojových krajín, ktorých bola na rokovaniach väčšina, požadovali, aby preto vyspelé krajiny vzali na seba zodpovednosť za momentálny stav a pomoh-li pri prekonávaní rizík a problémov krajinám tretieho sveta, a to hlavne zabezpe-čením dostatočného množstva finančných prostriedkov.