Prečo sa stávajú environmentálne problémy problémami medzinárodnými, čo k tomu prispieva

Najmä v posledných storočiach vývoja ľudskej spoločnosti možno pozorovať jav, ktorý možno obrazne popísať, akoby sa neustále s dobou a rozvojom ľudskej spoločnosti „svet zmenšoval“ z hľadiska poznania a využívania našej planéty. To čo pre človeka v spoločnosti lovcov – zberačov predstavovalo niekoľkodennú púť pešo, v dnešnej dobe možno prekonať autom po diaľnici za niekoľko minút alebo hodín, za pár hodín možno preletieť lietadlom na opačný koniec planéty, čo trvalo more-plavcom dlhé mesiace. S rozvojom schopností, vedy a možností ľudskej spoločnosti možno sledovať nárast problémov v oblasti životného prostredia, ktoré boli sprie-vodným javom tohoto pokroku. Kmeň pravekých lovcov ovplyvňoval len nepatrné územie, na ktorom lovil, pôsobil a mal svoje osídlenie. V dnešnej dobe je známa globalizácia aktivít ľudskej spoločnosti, ktorú nasledujú ruka v ruke aj problémy v oblasti životného prostredia, environmentálne problémy, s touto činnosťou súvi-siace. Globalizácia je proces integrácie spoločnosti na rádove vyššej geografickej úrovni, ako sa udialo v doterajších etapách vývoja ľudskej spoločnosti. Ku globali-zácii prichádzalo v podstate neustále, nakoľko ide o prirodzený proces spätý s rozvojom a pokrokom technológií v ľudskej spoločnosti, od úrovne lokálnej, k úrovni regionálnej a národnej až medzinárodnej. Hnacím motorom je globalizácia ekonomických aktivít, svetový obchod, závislosť ekonomického rozvoja niektorých krajín na dovoze zdrojov z iných častí sveta (Japonsko – závislosť na dovoze drev-nej suroviny, obilnín, sóje), ktoré prepojujú výrobu a trhy rôznych krajín, prostred-níctvom obchodu s tovarom a službami (napr. turistický ruch), pohybu kapitálu, technológií a informácií, vzájomne prepojené vlastnícke vzťahy a riadenie nadná-rodných spoločností. Termín globalizácia označuje trend posunu ekonomickej in-tegrácie v geografickom meradle. Problematika „zmenšovania sveta“ sa týka takisto i environmentálnych problémov sprevádzajúcich ľudskú činnosť. Nemožno prikázať ozónovej diere zdr-žovať sa len nad územím krajiny, ktorá je najväčším producentom látok redukujú-cich vrstvu stratosferického ozónu, ako nemožno zadržať kyslík vyprodukovaný lesmi nad krajinou s vysokou lesnatosťou, nemožno zakázať imisiám z krajín s nízkym stupňom ochrany čistoty ovzdušia, prúdiť na územie krajiny s prísnymi normami na jej ochranu, nemožno zamedziť rozptýleniu skleníkových plynov, aj keď je to nespravodlivé voči krajinám, ktoré nie sú ich producentmi vo zvýšenej miere. Úbytok druhov na našej planéte, znižovanie biodiverzity a genetickej zá-kladne je ochudobnenie celej dnešnej ľudskej spoločnosti a budúcich generácií.