Človek pri uspokojovaní svojich potrieb často vytvára nové materiály, v prírode sa prirodzene nevyskytujúce /plasty, rádioaktívny odpad.../, keď sa výrobok stane nepotrebným, nie je biologicky rozložiteľný v prírode. Takýmto spôsobom nastáva problém s hromadením odpadu, ktorý sa často snažia rozvinuté krajiny vyviezť do krajín tretieho sveta i za úplatu, pričom sa chudobné krajiny snažia takýmto spôsobom získať finančné prostriedky. Pri prie-myselnej výrobe sa spotrebúva energia uložená v fosílnych zdrojoch energie nehos-podárnym spôsobom, dochádza k oveľa väčšiemu plytvanie energie v porovnaní s využívaním energie v prírodných procesoch. Živé organizmy produkujú len tie látky, ktoré potrebujú pre život, a teda energiu využívajú veľmi úsporným spôso-bom. V procese evolúcie sa príroda nemôže tak rýchle prispôsobiť zmenám, aké zaznamenáva svet pod vplyvom ľudskej činnosti v posledných desiatkach rokov. Rýchlosť evolučného prispôsobenia sa meniacim sa podmienkam je ohraničená prirodzeným výberom /zákon variácie, zákon dedičnosti, zákon prirodzeného výbe-ru/, fyziologickými a evolučnými prostriedkami a časom generácie. Akým spôsobom sa teda stávajú environmentálne problémy medzinárod-nými problémami? Ako príklad na vysvetlenie môžeme vhodne použiť skleníkový efekt. Koncentrácia skleníkových plynov /CO2, metán, CFC, NOx a iné/ v atmosfére sa antropogénnou činnosťou neustále zvyšuje. Pravdepodobným dôsledkom tohto procesu bude zvýšenie teploty atmosféry, a s tým spojené stúpanie hladiny oceánov vplyvom topenia sa kontinentálnych ľadovcov /pozor - nie plávajúceho ľadu/, čo bude mať katastrofálny následok na život civilizácií v prímorských oblastiach. Ú-činky nemožno presne predpovedať, možno ich len predpokladať na základe správ-ne zvoleného modelovania, ale nemožno nečinne čakať, ak sa nič nepodnikne, vývoj je nevratný. Uvedený skleníkový efekt má celosvetový vplyv, t.j. ide o medzinárodný environmentálny problém. Ako zapadajú problémy rozvoja a rozdeľovania do vzájomných politických závislostí

Pri analýze environmentálnych problémov v medzinárodnom kontexte je asi najpodstatnejším problémom vzťah medzi environmentálnymi problémami a úrovňou ekonomického rozvoja, pričom závažný význam má rozdielna úroveň ekonomického rastu v rozličných častiach sveta /rozdiel Sever – Juh, Východ – Západ, rozvojové krajiny – rozvinuté krajiny/ a s týmto rozdielom súvisiace typické environmentálne problémy pre danú skupinu krajín. Nerovnomerné rozdelenie bohatstva je jedným z najväčších nebezpečenstiev pre prírodné prostredie našej planéty, ak sa na ňu pozeráme ako na uzavretý nedeliteľný ekosystém.