referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ivica
Nedeľa, 15. decembra 2019
V období transformácie poľnohospodárstva v SR a ČR vznikajú nové možnosti a nové prekážky na prechod na menej škodlivé spôsoby využívania pôdy vzhľadom na životné prostredie a uplatňovanie trvalo udržateľných metód
Dátum pridania: 30.12.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: yyy
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 008
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 7m 30s
Pomalé čítanie: 11m 15s
 
Zmena spoločensko – ekonomickej orientácie po roku 1989 a jej transformácia po zavedení trhového hospodárstva, privatizácia, otvorenie ekonomiky svetu a mnohé iné vplyvy sa odrazili aj na slovenskom a českom poľnohospodárstve a krajine.
Pri zameraní sa na možnosti, trendy a nové doteraz nepoznané prekážky súčasného vývoja v slovenskom poľnohospodárstve je potrebné sa najprv poohliadnuť za minulosťou socialistického poľnohospodárstva. Okrem iných faktorov na vzhľad poľnohospodárskej krajiny majú vplyv zmeny poľnohospodárskych postupov, forma vlastníctva poľnohospodárskej pôdy a poľnohospodárska politika štátu. Do prevzatia moci komunistickou stranou bola prevažná časť poľnohospodárskej pôdy v súkromnom vlastníctve i držbe. K zmenám vlastníctva pôdy vo veľkej miere prispela prvá pozemková reforma v období rokov 1918 – 1938 pri ktorej bola prerozdelená skonfiškovaná pôda veľkostatkárov a šľachticov do rúk nových vlastníkov a následne druhá pozemková reforma a prerozdelenie pôdy skonfiškovanej po II. svetovej vojne Nemcom a Maďarom v období rokov 1945-1948. Rozdrobenosť pozemkovej držby určovala svojou pestrou mozaikou charakter poľnohospodárskej krajiny. Nová politická orientácia a postupy po roku 1948 boli začiatkom pretvárania krajiny tak, aby vyhovovala kolektívnemu veľkovýrobnému spôsobu hospodárenia podľa vzoru Sovietskeho zväzu. V prvom období kolektivizácie v 50. výmera novozakladaných jednotných roľníckych družstiev nepresahovala 200 – 300 ha, rozptýlená zeleň v krajine a drobné enklávy poľnohospodárskej pôdy neboli likvidované. V 60. rokoch dochádzalo k výraznému úbytku rozptýlenej zelene, medzí a terénnych nerovností pri zlučovaní malých JRD do väčších jednotiek a pri sceľovaní polí do väčších celkov až o rozlohe 50 ha, čo malo za následok zvýšenie erózie pôdy, stratu stabilizačných prvkov krajiny a úbytok biotopov a biokoridorov v krajine. V ďalšej etape kooperácie, kolektivizácie a špecializácie v poľnohospodárstve od 70. rokov minulého storočia sa ešte väčšmi zvýšila priemerná výmera poľnohospodárskej pôdy pripadajúca na jeden poľnohospodársky podnik, a zároveň klesala šetrnosť týchto poľnohospodárskych podnikov pri ich hospodárení voči životnému prostrediu. Priemerná výmera socialistických poľnohospodárskych podnikov je uvedená v nasledovnej tabuľke.
 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.