Prvý raz upozornil na kyslosť dažďových zrážok v súvislosti so zadymeným prostredím v okolí Manchestra anglicky chemik Smith roku 1852, o 20 rokov neskôr použil aj ako prvý pojem kyslý dážď. Odborníci sa začali venovať kyslým dažďom až v roku 1967, keď švédsky pôdoznalec Oden opísal súvislosť medzi stúpajúcou kyslosťou dažďových zrážok, časom a zemepisnými oblasťami. Kyslé dažde neboli ani v minulosti neznámym pojmom. Kedysi ich spôsobovali svojou činnosťou sopky, močiare a planktón v oceánoch. Vedci však upozorňujú na to, že množstvo kyslých dažďov za posledných 200 rokov prudko vzrástlo. Kyslé dažde vznikajú ako dôsledok intenzívneho spaľovania fosílnych palív bohatých na obsah síry a dusíka, najmä hnedého uhlia. Takto sa do atmosféry dostáva veľké množstvo oxidov síry a dusíka na úkor hydrogén uhličitanov. Významný je však aj tretí faktor- kyselina chlorovodíková vznikajúca pri spaľovaní plastických látok, najmä PVC( z 1000g PVC sa vytvorí až 700g HCl). V atmosfére reagujú tieto exhaláty so zrážkovými vodami a do prostredia sa vracajú ako kyslé zrážky v podobe dažďa alebo snehu.
Kyslé dažde vyplavujú z pôdy mnohé mikroprvky (napr. vápnik, mangán, sodík, draslík), čím sa výrazné zhoršuje jej kvalita a aj kvalita vodného prostredia. Kyslé dažde však môžu extrahovať z pôdy do vodného prostredia aj toxické prvky( napr. hliník, med, ortuť, olovo, nikel, berýlium, cín). Takto otrávená voda potom výrazné zasahuje do prírodných ekosystémov. Nie všetky pôdne lokality však reagujú rovnako na kyslé dažde. Niektoré lokality najmä s alkalickou pôdou pomerne dobre znášajú kyslé dažde, alkalická pôda pôsobí ako neutralizátor. Ak jazera čí rieky nemajú vo svojom okolí alkalické pôdy, stavajú sa veľmi rýchlo mŕtvymi. Vo Švédsku majú napríklad zo 100 000 jazier mŕtvych 20 000.
Niekedy býva kyslosť dažďa veľmi vysoká. Najkyslejší dážď v Európe sa doteraz nameral v roku 1974 nad Škótskou vysočinou s pH 2,4, na porovnanie ocot používaný v domácnosti ma pH 2,5. V severných Čechách majú dažde hodnotu pH 6,4- 6,6, naše Vysoké Tatry 4,3-5,5, Bratislava 4,9-5,7. V Pensilvánii padal dážď ktorého pH namerali okolo 2,7. V západnej Virginii však zistili kyslý dážď s hodnotou pH až 1,5.
Kyslé dažde ohrozujú mikroorganizmy v pôdnom i vodnom prostredí. Nevyhnú sa im ani rastliny, ktorým poškodzujú korene i listy, znižuje sa ich fotosyntéza a rast. Negatívne sú ovplyvňované aj semena rastlín. Zo stromov sú na kyslé dažde citlivé napr.