Borovica, breza, jabloň, zo zeleniny fazuľa, reďkovka a jahody. Negatívny vplyv kyslého dažďa na stromy sa prejavuje v troch fázach:
V prvej fáze pôdny vápnik neutralizuje kyseliny dažďa a rast stromov sa môže dokonca zrýchliť.
V druhej fáze kyseliny vytlačia vápnik i horčík, rast stromov sa začína spomaľovať. V tretej fáze je porušená rovnováha vápnika, z pôdy sa uvoľňuje veľa hliníka, ktorý blokuje kapilárny systém stromov a znemožňuje prúdenie potrebnej vody do kmeňov. Stromy začínajú postupne hynúť od nedostatku vody, a to od koruny nadol. Viditeľné symptómy odumierania lesov sa poprvýkrát objavili v Európe v roku 1979 a v priebehu 4 rokov sa rozšírili do veľkých oblasti tohoto kontinentu. Je veľmi ťažké určiť vždy špecifické príčiny tohoto javu, o ktorom sa hovorí ako o kyslom daždi, keďže nepôsobí osamote ale ako súčasť rôznych foriem znečistenia ovzdušia a taktiež je následné kombinovaný s ďalšími stresovými faktormi ako je sneh, vietor, napadnutie hmyzom, hubovými ochoreniami a škodcami. Kyslé dažde majú výrazný dopad aj na živočíchy. Pôsobenie životného prostredia na vodne organizmy je veľmi komplexne. Ak vyhynie jeden organizmus, iné sú ohrozene tiež, pretože sú vzájomné na seba viazane v rámci potravinového reťazca. Povrchové kontinentálne
vody, s výnimkou rašelinísk, mávajú pH v rozmedzí 6,5- 8,5.V kyslých vodách pri pH 5,0 sa napr. nevyvíjajú zárodky obojživelníkov a hynú aj dospelé jedince. Pri pH 5-6 sa nezozmnožujú až hynú viaceré druhy rýb, dafnie aj mäkkýše.
Pozemne živočíchy bývajú taktiež postihnuté, nakoľko ich život závisí na vodnom systéme.
Mnoho vtákov sa živí rybami. Po tom, čo ryby vymiznú, strácajú sa aj niektoré populácie vtákov, a kyslé dažde vedu k poškodzovaniu tak živočíšnych ako aj rastlinných druhov. Ak sa vtáky živia vodným hmyzom s prekyslených vôd, majú vajcia s tenšími škrupinami, menšie znášky a ich embrya sa nevyvíjajú. Na vtáky negatívne pôsobí aj veľa hliníka, ktorý sa dostáva do vody vyplavovaním z pôdy.
Proces okysľovania vodných ekosystémov sa prejavuje v troch fázach:
pufračná fáza- ešte sa udržiava celková stabilita ekosystému, ale zaznamenáva sa istá rozkolísanosť pH, pH neklesne pod 5,5. Druhové zastúpenie organizmov zostava ešte prechodne nezmenene.
prechodná fáza- prejavuje sa zvýšeným prísunom kyselín zo zrážok, pH silne kolíše ,aj pod 5,5 a alkalita klesá k nule.