Niektoré z prirodzených zmien klímy boli v minulosti veľmi výrazne (napr. zaľadnenia), no zväčša prebiehali pomerne pomaly, a tak nemali negatívne vplyvy na možnosti adaptácie ekosystémov prirodzenou cestou. Pojem globálne klimatické zmeny, presnejšie globálna "zmena klímy" alebo "globálne oteplenie", sa spája s rastom tzv. skleníkového efektu atmosféry, ktorý je zapríčinený výlučne antropogénne podmienenou emisiou skleníkových plynov, hlavne zo spaľovania fosílnych palív. Závažným problémom "klimatickej zmeny" je jej veľká rýchlosť - za 100 rokov sa môže otepliť na niektorých miestach Zeme aj viac ako o 10 C v desaťročných priemeroch. Pod pojmom skleníkový efekt atmosféry rozumieme sumu dôsledkov radiačne aktívnych plynov v atmosfére, ktoré absorbujú tepelne (dlhovlnné) vyžarovanie Zeme, zohrievajú tú časť atmosféry, kde sa nachadzajú a silnejším spätným vyžarovaním atmosféry menia bilanciu dlhovlnného žiarenia Zeme. V dolnej časti troposféry a na zemskom povrchu sa tak pri silnejšom skleníkovom efekte atmosféry stabilizuje vyššia priemerná teplota. Na Konferencií OSN o životnom prostredí a rozvoji v Riu de Janeiro (1992) bolo prijatých 5 rámcových dohovorov OSN, medzi nimi aj Rámcový dohovor OSN o klimatickej zmene. Ešte predtým (1979) bol založený Svetový klimatický program a medzivládny panel pre zmenu klímy (1988) so sídlom v Ženeve. Národný klimatický program ČSFR bol založený 1. 1. 1991. Aj Slovenská republika patrí k signatárom Rámcového dohovoru OSN o klimatickej zmene a v súlade s protokolom prijatým v Kjoto (1997) si vytýčila strategický ciel znížiť emisie CO2 do r. 2008 - 2010 o 8 % oproti r. 1990. Konečným cielom Dohovoru je však stabilizovanie koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére na takej úrovni, ktorá by umožnila predísť nebezpečným dôsledkom interakcie ľudstva a klimatického systému Zeme. Táto úroveň by sa mala dosiahnuť v prijateľnom časovom horizonte tak, aby sa mohli i ekosystémy prispôsobiť zmene klímy prirodzenou cestou, pričom by nebol ohrozený ekonomický rozvoj a produkcia potravín. Na druhej strane Dohovor nabáda krajiny, aby rozvíjali výskum možných dôsledkov klimatickej zmeny a postupne pripravovali a realizovali adaptačné opatrenia na redukciu negatívnych vplyvov. Už dnes je zrejmé, že opatrenia prijaté v Kjotskom protokole sú nedostatočné na splnenie základného cieľa Dohovoru.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie