Hrozba klimatickej zmeny neprichadza z roka na rok, ako napriklad znecistenie prizemnej vrstvy atmosfery a destrukcie ozonosfery, no ma dlhe casove rozpatie. Rastuci trend teploty vzduchu v globalnom rozmere je prekryty aperiodickymi zmenami klimy a este vacsou variabilitou klimy, co identifikaciu globalneho oteplenia znacne stazuje. Nastastie, rastie pocet celnych politickych a statnych predstavitelov, ktori sa usiluju o zlepsenie stavu zivotneho prostredia v dlhsej perspektive ako je ich volebne obdobi e. Vyrazne sa to prejavilo na Konferencii OSN o zivotnom prostredi a rozvoji v Riu de Janeiro r. 1992, kde sa zucastnilo takmer 130 hlav statov a bolo tam prijatych 5 ramcovych dohovorov OSN, medzi nimi aj FCCC (United Nations Framework Conbvenction on klimate Change - Ramcovy dohovor OSN o klimatickej zmene, teda o zmene klimy vplyvom antropogenne podmieneneho rastu sklenikoveho efektu atmosfery). Este predtym (1979) bol zalozeny Svetovy klimaticky program (World Climatic Programme W CP) pod patronatom Svetovej meteorologickej organizacie (World Metheorology Organisation - WMO) a Organizacie OSN pre zivotne prostredie (UNEP). V r. 1988 bol zalozeny medzivladny panel pre zmenu klimy (IPCC) so sidlom v Zeneve. Narodny klimaticky program CSFR bol zalozeny 1. 1. 1991 rozhodnutim federalneho ministra zivotneho prostredia Josefa Vavrouska ako narodny prispevok CSFR k WCP. V r. 1993 sa rozdelil NKP CSFR na NKP SR a NKP CR. Pocet obyvatelov Zeme bol v minulosti (pred nasim letopoctom) vseobecne maly a ich socioekonomicka aktivita a spotreba bola neporovnatelne nizsia ako v dnesnych vyspelych krajinach. Napriklad, po skonceni poslednej ladovej doby (asi pred 10 000 rokmi bolo na Zemi iba okolo 5 mil. ludi, na prelome letopoctu iba asi 140 mil. a aj okolo r. 1500, teda v Kolumbovej dobe, to bolo iba okolo 500 mil.). Pocet obyvatelov enormne vzrastol po druhej svetovej vojne, ked sa zvysil z 2,5 mld. na dnesnych 6 mld. a do po lovice buduceho storocia pravdepodobne prekroci 10 mld. Rocne pribuda 80 az 90 mil. ludi, predovsetkym v teplych klimatickych pasmach Zeme, teda tam, kde bol pocet obyvatelstva pred r. 1500 iba nepatrny. Viac ludi potrebuje nielen viac potravin, no spotrebuje aj viac energie, tovarov a surovin. V priemyselne rozvinutych krajinach je priemerna spotreba energie, surovin, tovarov, a nakoniec aj potravin podstatne vyssia ako v rozvojovych. Za najzavaznejsie sa v sucasnosti povazuju nasledujuce vplyvy na klimaticky system Zeme:
redukcia ozonosfery v stratosfere (vplyv freonov a halonov),
zosilnenie celkoveho sklenikoveho efektu atmosfery, najma emisiou radiacne aktivnych (tzv.