sklenikovych plynov) do atmosfery,
zmena energetickej bilancie zemskeho povrchu (v mestach, na ladovcoch, na polnohospodarskych poliach, zavlazovanych a odvodnenych plochach a pod.),
tepelne znecistenie atmosfery, hydrosfery a litosfery; znecistenie atmosfery aerosolmi, znecistenie oceanov,
nicenie tropickych dazdovych pralesov atd. Emisiu skodlivych primesi do atmosfery mozeme z klimatologickeho hladiska rozdelit aspon do troch skupin:
primesi zabranujuce prenikaniu priameho slnecneho ziarenia na zemsky povrch,
primesi poskodzujuce ozonosferu,
primesi zosilnujuce sklenikovy efekt atmosfery. Pre prvu skupinu sa zauzival nazov aerosoly (sirany, dusicnany, sadze, vulkanicky prach, pustne piesky atd.). V druhej skupine su hlavne halogenovane uhlovodiky, teda chlorofluorokarbony a im podobne (freony, halony a pod.), o ktorych sa povodne predpokladalo, ze su v atmosfere inertne a neskodne (v stratosfere sa vsak rozkladaju na komponenty destruujuce ozonosferu, cim dochadza k zosilneniu UV ziarenia aj na zemskom povrchu). V tretej skupine su zastupene hlavne tzv. sklenikove plyny (H2O, CO2, CH4, N2O, O3, freony, halony, perfluorkarbony), teda radiacne aktivne plyny, ktore absorbuju dlhovlnne vyzarovanie Zeme a sposobuju zosilnovanie prirodzeneho sklenikoveho efektu atmosfery, cize globalne oteplovanie prizemnej vrstvy atmosfery (IPCC, 1995; Mareckova a kol., 1997). Slovenska republika podpisala Ramcovy dohovor OSN o klimatickej zmene (FCCC) 19. 5. 1993 a Narodna rada SR ho ratifikovala 18. 8. 1994. Slovensko sa zaviazalo r. 1995, ze do r. 2005 znizi emisiu CO2 o 20 % v porovnani s r. 1990. V sulade s protokolom prijatym v Kjoto (1997) poopravilo aj Slovensko strategicky ciel znizenia emisie CO2 o 8 % do r. 2008 - 2010 v porovnani s r. 1990. Konecnym cielom FCCC a protokolov prijatych na nasledujucich rokovaniach k FCCC je stabilizovanie (dnes uz skor zmiernenie rastu) koncentracie sklenikovych plynov v atmosfere na taku uroven, ktora by umoznila predist nebezpecnym dosledkom interakcie ludstva a klimatickeho systemu Zeme. Tato uroven by sa mala dosiahnut v prijatelnom casovom horizonte tak, aby sa mohli ekosystemy prirodzenou cestou prisposobit zmene klimy, pricom by nebol ohrozeny ekonomicky rozvoj a produkcia potravin. Na druhej strane FCCC nabada krajiny, aby rozvijali vyskum moznych dosledkov klimatickej zmeny a aby postupne pripravovali a real izovali adaptacne opatrenia na redukciu jej negativnych dosledkov. Uz dnes je zrejme, ze opatrenia prijate v Kjotskom protokole su nedostatocne na splnenie zakladneho ciela FCCC (stabilizacia koncentracie sklenikovych plynov GHGs vyzaduje redukciu ich emisie o 50 % globalne). Bez sprisnenia opatreni uvedenych v Kjotskom protokole mozeme ocakavat iba zmiernenie rastu koncentracie GHGs a nie jej stabilizaciu.