Pod pojmom sklenikovy efekt atmosfery rozumieme dosledky posobenia radiacne aktivnych plynov na tepelnu bilanciu atmosfery. Tzv. sklenikove plyny volne prepustaju kratkovlnne slnecne ziarenie, to dopada na zemsky povrch a zohrieva ho. Dlhovlnne (infracervene) ziarenie, ktore vyzaruje zemsky povrch, z vacsej casti tieto plyny zachytia a cias tocne spatne vyziaria smerom k zemskemu povrchu. V dolnej casti troposfery a na zemskom povrchu sa pri silnejsom sklenikovom efekte meni bilancia tepelneho ziarenia, stabilizuje sa vyssia priemerna teplota a sucasne sa moze menit (oboma smermi) aj albedo Zeme (meni sa rozloha ladovcov, oblacnost, snehova pokryvka, obsah aerosolov v atmosfere, rastlinna pokryvka atd.). Celkovy prirodzeny sklenikovy efekt atmosfery otepluje prizemnu vrstvu atmosfery Zeme asi o 33 oC. Inak povedane, ak by sklenikovy efekt atmosfery neexistoval a vsetko dlhovlnne vyzarovanie zemskeho povrchu by volne uniklo do kozmickeho priestoru, bola by priemerna globalna teplota prizemnej vrstvy atmosfery iba asi -18 oC (priemerna prizemna teplota na Zemi dnes je asi 15 oC). Najvyznamnejsim sklenikovym plynom v atmosfere je vodna para (H2O), ktora sposobuje asi dve tretiny celkoveho sklenikoveho efektu. Jej obsah v atmosfere nie je priamo ovplyvnovany ludskou cinnostou, v zasade je determinovany prirodzenym kolobehom vody. Nasleduje oxid uhlicity (CO2) s prispevkom 30 % k sklenikovemu efektu, metan (CH4), oxid dusny (N2O) a ozon (O3), spolu asi 3 %. Skupina umelych latok - chlorofluorokarbony (CFCs), ich substituenty hydrofluorochlorokarbony a hydrofluorokarbony (HCFCs, HFCs), ako aj perfluorkarbony (PFCs) a dalsie (SF6) tiez ovplyvnuju tepelnu bilanciu atmosfery (Climate Change, 1995). Antropogenne emisie sklenikovych plynov - zosilnovanie sklenikoveho efektu
Ked hovorime o antropogennych emisiach sklenikovych plynov, mame na mysli latky (tab 1.), ktore stanovuje Dohovor (latky, ktore spadaju pod kontrolu Montrealskeho protokolu sa zatial nezapocitavaju do narodnej emisie sklenikovych plynov). Hoci cast z nich patri k prirodzenym zlozkam ovzdusia, ich sucasny obsah v atmosfere je vyznamne ovplyvneny ludskou cinnostou. Rast koncentracie sklenikovych plynov v atmosfere vedie k zosilnovaniu sklenikoveho efektu, v dosledku coho stupa priemerna globalna prizemna t eplota atmosfery. Prispevok jednotlivych plynov k celkovemu oteplovaniu sa stanovuje prostrednictvom tzv. globalneho potencialu oteplenia a je funkciou doby zotrvania plynu v atmosfere. Koncentracie sklenikovych plynov v atmosfere sa v historii ludstva menili pomaly. Od predindustrialnej doby (asi r.