1750) vdaka rychlemu rozsireniu pouzivania fosilnych paliv vyznamne vzrastli: CO2 viac ako o 30 %, CH4 asi o 145 % a N2O o 15 %. Medzivladny panel pre zmenu klimy (IPCC - Intergovernmental Panel on Climate Change) vypracoval niekolko scenarov (IS92a-f) vyvoja emisii sklenikovych plynov v dalsom storoci a suvisiacich scenarov vyvoja koncentracii CO2 v atmosfere. Ak by sa celosvetov e emisie oxidu uhliciteho podarilo stabilizovat na urovni r. 1990 (co je zatial nedosiahnutelny ciel, emisie stale rastu), koncentracie v ovzdusi pocas nasledujucich dvoch storoci sa stale budu zvysovat a 2-nasobna hodnota CO2 (550 ppmv) sa ocakava na konci 21. storocia (podla niektorych scenarov v polovici 21. storocia). Pri takomto vyvoji sa ocakava narast priemernej globalnej teploty do r. 2100 o 0,6 - 3,5 oC, ale vyvoj regionalnych teplot sa moze, samozrejme, vyrazne lisit od celosvetoveho trendu. N ajzavaznejsou sa zda byt skutocnost, ze tieto klimaticke zmeny budu postupovat rychlo, rychlejsie ako boli pozorovane podobne javy v priebehu poslednych 10 tisic rokov. Koncentracia sklenikovych plynov v atmosfere predstavuje rozdiel medzi ich emisiou (vstupom do ovzdusia) a zachytom. Z toho potom vyplyva, ze zvysovanie ich obsahu v atmosfere prebieha dvoma mechanizmami, emisiami do atmosfery a zoslabovanim prirodzenych zachytnych mechanizmov v biosfere. Globalne sa rocna antropogenna emisia CO2 pohybuje okolo 4 - 8 mld. t (asi 4 t CO2/obyv. zemegule). Najvyznamnejsim zdrojom "noveho" CO2 je spalovanie fosilnych paliv, resp. vyroba vapna a cementu. CO2 sa uvolnuje aj z pody (v dosledku odlesnovania, lesnych poziarov, konverzie luk na polnohospodarsku podu), ale tento prispevok je zlozitejsie kvantifikovat. Oxid uhlicity je velmi stabilny, zotrvava v atmosfere desiatky rokov (60 - 200). Z atmosfery je odstranovany komplexom prirodzenych zachytnych mechanizmov. Predpoklada sa, ze 40 % v sucasnosti emitovaneho CO2 absorbuju oceany. Dalsim dolezitym zachytnym mechanizmom, avsak len prechodnym, je fotosynteza vegetaciou a morskym planktonom, lebo. po odumreti (konzumacii) rastliny sa CO2 opat uvolni. Hladinu metanu v ovzdusi ovplyvnuje clovek viacerymi sposobmi. Chov dobytka, pestovanie ryze, tazba uhlia, tazba, transport a vyuzivanie zemneho plynu a spalovanie biomasy su antropogenne cinnosti. Ale napriklad aj arkticke oblasti su zdrojom tym, ze uvolnuju CH4 vmrznuty v lade. Prirodne zdroje metanu nie su zatial celkom preskumane, takze uloha CH4 v mechanizme klimatickej zmeny nie je celkom jasna.