Štátnu správu na tomto území v oblasti vodného hospodárstva vykonávajú Obvodné úrady ŽP v Bardejove, Vranove a Trebišove ako prvostupňové orgány, druhostupňovým orgánom štátnej správy je Okresný úrad ŽP Košice – vidiek (podľa stavu v čase spravovania tejto štúdie z roku 1993).
Prírodné podmienky, charakter územia a rozvoj osídlenia podmienili aj možný rozvoj priemyselnej výroby v povodí. Tá je sústredená v oboch okresných mestách, v Bardejove a vo Vranove je zastúpená strojárskou výrobou, obuvníckym priemyslom, textilnou výrobou a potravinárskym priemyslom. Priemysel stavebných hmôt je reprezentovaný Cementárňou v Bystrom
V kontexte ostatných regiónov východného Slovenska je územie povodia Tople pomerne slabo priemyselne rozvinuté. Južná časť povodia zasahujúca do severných častí Východoslovenskej nížiny je s ohľadom na prírodné pomeri oblasti intenzívne poľnohospodársky využívaným územím.

Vodohospodársko-hydrologické pomery:

Hlavný tok povodia pramení vo výške 970 m n. m. na severných svahoch flyšového pohoria
Čergov pod rozložitým masívom vrchu Minčol – 1 157 m n. m. Topľa a jej pravostranné prítoky na hornom úseku toku sú zahĺbené v rázsochách hlavné hrebeňa pohoria Čergov. Pôvodný severný smer toku sa mení na Malcovom na východný až po Bardejov. Od Komárova sa stáča juhovýchodným smerom, od Kurimy po Hlinné južným a v ďalšej trati až po ústie od Ondavy pod obcou Božčice tečie Topľa juhovýchodným smerom. Priemerný sklon celého toku je 6,3 °/oo. V pramennej oblasti sa počiatočný sklon 107 °/oo prudko zmierňuje na hodnoty 2 – 0.5 °/oo
Bystrinný charakter toku o šírke 3 – 5 si Topľa zachováva v pramennej oblasti až po Malcov s kamenitým a štrkovým dnom. Od Gerlachova so štrkovým až piesočnatým dnom o šírke 10 – 20 m. V strednej časti toku. Od Komárova vytvára Topľa viaceré meandre, od Hanušoviec sa zväčšuje jej šírka na 30 – 40 m.
Od Vranova až po ústie má už Topľa charakter nížinného toku, miestami je hlboko zarezaná s bahnitým dnom a brehmi. Celková dĺžka toku je 137 m. Topľa zaúsťuje do Ondavy vo výške 102 m n. m. Celková plocha povodia predstavuje 1 544.01 km2 .
Odbery povrc hových vôd v povodí sú realizované v prevažnej väčšine z hlavného toku povodia. Prevádzajú sa odbery – vodárenské, pre priemyselné účely a pre závlahy pozemkov. Odbery povrchových vôd pre priemyselné účely sú realizované pre obuvnícky závod JAS Bardejov z Kamenca – 1, pre Cementáreň Bystré z Hermanovského potoka.


Zdroje znečistenia


V povodí Tople bolo k úrovni v roku 1998 evidovaných celkom 26 bodov znečistenia s 28 samotnými vyústeniami odpadových vôd. Predstavuje to cca 20 % z počtu vyústení odpadových vôd v celom povodí Bodrogu.
S ohľadom na súčastný stav vybavenosti miest a obcí v povodí a pomerne malé zastúpenie priemyslu, prevahu vypúšťaných odpadových vôd tvoria splaškové resp.