Znečisťovania vôd

OBSAH

Úvod 1


Metodika práce 2


Všeobecné údaje 3-5



Zdroje znečistenia 6-8


Akosť povrchových vôd 9


Opatrenia na zlepšenie a ochranu akosti vody 10



Opatrenia v zdrojoch znečistenia 10


Prínos riešenia 11


Záver 12


Príloha



Úvod

Znečistenie vôd patrí ku globálnym problémom. Voda je nenahraditeľná zložka životného prostredia Využívaním v priemysle a poľnohospodárstve sa znečisťuje najviac. Množstvo vody na súši je 2,5 %. Aj táto voda je znečistená čoho dôsledkom je ubúdanie vody.
Hlavnými problémami sú: 1. Znečistenie 2.zhoršenie kvality vody 3.nedostatok vody. Znečistenie vody môže byť spôsobené prírodnými činiteľmi (vodná erózia), alebo antropogennými činiteľmi. Človek znečisťuje vodu buď priamo, alebo nepriamo. Najväčšou hrozbou pre vodu je priemyselná výroba(ropa, ropné produkty, organické - neorganické látky: olovo , ortuť, arzén, rádioaktívne látky), poľnohospodárstvo (priemyselne, umelé hnojivá; pesticídy; odpadové vody), sídla (produkcia kvapalného a tuhého odpadu) a doprava (exhaláty, ropné produkty). Znečistenie sa prejavuje zmenou fyzikálnych vlastností, zmenou chemického zloženia a zmenou biologických vlastností.
Túto problematiku by som rada aplikovala na rieku Topľa pretekajúcu v naším okresom, ktoré sú značne znečistene priemyslom v okrese pretože voda je pre život môj ,mojich blízkych ako i všetkých ľudí na svete nevyhnutná pre život.
Pri zbieraní materiálov som sa na úradoch stretla s neochotou. Môže to byť spôsobené tým, že podniky si chránia údaje o znečisťovaní.

Opierala som sa o literatúru poskytnutou knižnicou vo Vranove





























Metodika práce

Táto práca je písaná formou výkladu. Najprv som zhromaždila potrebnú literatúru (Toky Slovenskej republiky 1997, Akosť povrchových tokov a ich ochrana 1998, Povodie Tople1998, internet)a preštudovala som ju. Až potom som mohla pristúpiť k danej téme.
Spracovala som si nové poznatky do akéhosi vzťahu, ktorý bol základom pre moju vlastnú prácu. V nej som spojila výťah a vlastné myšlienky so nasledujúceho celku.
Snažila som sa objektívne pristupovať k danej téme s využitím vedeckých poznatkov. Základom môjho experimentu bolo zistiť situáciu znečistenia rieky, pretekajúcej našim mestom.
Preto ma zaujímalo, čo sa pre zlepšenie jej stavu už urobilo a v čom sú ešte naše nedostatky.
Táto práca s novými poznatkami i názormi ovplyvnila a obohatila aj moje zmýšľanie a aj postoj k tomuto problému.

































Všeobecné údaje

Základné údaje o okrese

Okres Vranov nad Topľou má celkovú plošnú rozlohu 769 km2 Počet obyvateľov je 76540 Hustota obyvateľstva 90 na km2 .Najvyššie položená obec je Detrík(345m nad morom), najnižšie je položená obec Dlhé Klčovo (112-117 m nad morom). Najvyšší vrch je vrch Šimonka(1092 m nad morom ). Najväčšia obec je Bystrá s počtom obyvateľov 2636 , najmenšou je obec Rohožník s počtom obyvateľov 28.

Poloha
Okres Vranov sa rozkladá vi východnej časti Slovenska. Susedí s okresmi Košice, Prešov, Bardejov, Humenné, Michalovce, Trebišov. Územie má tvar obdĺžníka s výraznými výbežkami na sever a severovýchod pozdĺž doliny Oľky, kde hlboko zasahuje medzi okresy Svidník a Humenné. Absolútna poloha okresu je : severný okraj 19°24’50’’s.3, južný okraj 48°45´41´´s.š, západný okraj 21°24´26´´v.d , východný okraj 215145v.d.Okresné mesto leží mierne až exentricky v južnej až juhovýchodnej časti okresu.

Geomorfologické členenie

Územie okresu sa rozkladá v týchto troch geomorfologických celkoch: severná časť patrí do oblasti Nízkch Beskýd s geomorfologickými celkami Ondavská Vrchovina a Beskydské predhorie. Na západe zaberá severovýchodnú časť Slánskych vrchov Južná a juhovýchodná časť patrí do Východoslovenskej nížiny

Podnebie

Územie patrí do teplej až mierne teplej klimatickej oblasti. Ba vo vrcholových častiach Slánskych vrchov patria do chladnej oblasti(nad 800 m).Vo Vranovskom okrese vejú severné a severovýchodné vetry. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 7°C-9°C, počet hodín slnečného svitu je 1600.

Južná časť- Východoslovenská nížina má priemernú ročnú teplotu 8-9°C, Beskydské predhorie 7-8°C v Slánskych vrchoch 5-6°C. Ročný priebeh teploty je dosť pravidelný. Najteplejší mesiac je júl (22,8-23,8°C),najchladnejší je január (-3,6- -4,3°C). Maximum zrážok je v letných mesiacoch „ 600mm, minimum v marci.


Pôdy

Vývoj pôd z genetickej a druhovej stránky je významne ovplyvňovaný ostatnými prvkami fyzikálno-geografického prostredia, t.j. substrátom reliéfom, klímou a dnes aj antropogennými zásahmi so pôdy.
Najrozšírenejšími pôdami sú hnedé pôdy, ďalej sú to nivné , glejové, hlinité a ílovité, lužné lesy, močiare – pozdĺž tokov.
VO sa rozkladá vo viacerých morfoštruktúrnych a morfoklimatických jednotkách, , ktoré v podstatnej miere ovplyvňujú genetický vývoj pôdneho krytu. V oblasti s kvartérnymi
sedimentmi a rovinným reliéfom sú najmä na riečnych nivách Tople a Ondavy vyvinuté nivné pôdy. Zasahujú do územia Nízkych Beskýd. V kotline Oľky a na hlinitom substráte sú vyvinuté aj glejové pôdy a pseudogleje. V kotline Banského a SZ výbežku Východoslovenskej nížiny sú vyvinuté ilimerizované pôdy oglejené, lokálne až pseudogleje. Plošne najrozšírenejšie sú hnedé pôdy. Nachádzajú sa na flyšovom substráte Nízkych Beskýd, Bes. Predhoria a na nevulkanickom substráte Slanských vrchov. Hnedé pôdy nasýtené, občas aj rankre, prípadne hnedé pôdy oglejené sú rozšírené na nevuklanickom substráte Slanských vrchov. V skupine Šimonky sú vyvinuté hnedé pôdy nenasýtené, lokálne rakre a hnedé pôdy nenasýtené kyslé na andezitoch a ich pyroklatikách. Na centrálno karpatskom flyši v okolí Hanušoviec sú rozšírené hnedozeme, oglejené až pseudogleje, na deluriálnych a sprašových hlinách. Pararendziny sú rozšírené v bradlovom a kabonátovom pásme. V oblasti Slanských vrchov sú to zase hlinitopiesočnaté pôdy.

Rastlinstvo

V Nížinách na lužných lesoch sa najčastejšie vyskytujú vŕby, topole a jelše. So 550 m na Ondavskej vrchovine a území Slanských vrchov v dubovo-hrabovom pásme je to najčastejšie dub, hrab, a v oblasti nad 550 m je to buk. Živočíšstvo:

Je zastúpené hladne mnohými druhmi vtákov. V Slánskych vrchoch sa vyskytujú dokonca aj sovy a orly. Na nížine je častý výskyt hlodavcov ako piskor, jež, škrečok. Zo zvery sa vyskytuje rys, kuna, líška. Vo Vranovskom okrese je množstvo chránených areálov. Živočíšstvo je zastúpené zoocenózou charakteristickou pre oblasť nížin a listnatých lesov. Pozornosť sa venovala napr. výskumu bezstavovcov – motýľov, modlivky zelenej.

Priemysel

Drevospracujúci – Bukocel a. s. (výroba buničiny, preglejky, nábytok)
Textilný – Slovenka VT.

M.I.I.S
Chemický – a. s. Lykotex (umelé vlákna)
Stavebný - š. p. Porobetón (panely, betón kvádre), š. p. Zeocem Bystré
Podniky – MTH Remont s. r. o., Uniol s. r. o. VT Chemkostav, s. r. o., Sandrik Hanušovce

Poľnohospodárstvo

Rastlinná výroba:

Jačmeň – Hencovce, Sečovská Polianka
Raž – Remeniny, Merník
Ovos – Bystré, Hanušovce
Hrach – Merník, Hanušovce, Soľ
Jahody – Sedliská, Sačurov
Kukurica – Vechec, Hencovce
Repka ozimná – Kvakovce, Vechec
Slnečnica - -Merník, Sačurov
Zemiaky – Soľ, Bystré

Živočíšna výroba:

Hydina – Sačurov, Hencovce, Sečovská Polianky
Kravy – Sačurov, Vechec, Sečovská Polianka
Ošípané – Kladzany, Soľ, Hencovce
Ovce – Holčíkovce, Merní, Bystré


Riečna sieť a vodstvo

Okres Vranov nad Topľou má zaujímavú riečnu sieť, ktorá vznikla po ústupe more a vzniku súše.
Dnešné povrchové vody odvádzajú z povrchu do hlavé toky, do ktorých ústi viacero obojstranných prítokov. Územie parí dvom povodiam : Tople a Ondavy. Oba toky sú alochtónne, pramenia v Čergove (Topľa) a Nízkych Beskydách (Ondava). z ďalších veľkých alochtónnych tokov spomenieme ešte Oľku ústiacu so Ondavy zľava. Riečna sieť Tople vytára na ústí výraznú asymetrickú textúru, keď väčšina prítokov ústi sprava. Zľava ústi do Tople iba Voľanský potok a niekoľko malých prítokov medzi Hanušovcami a Vranovom z kt. najväčší je Mernický potok. Z pravej strany do nej ústia menšie toky prameniace v Slánskych vrchoch ako Hermanovský potok, Slaný potok, Zamutovský potok, Lomnica, Olšava.
Povodie Ondavy má rovnako asymetrickú textúru. Z pravej strany do nej ústia menšie toky , napr. Syrový potok, Suchý potok a Kvakovský potok. Najväčším pravostranným prítokom je Oľka s pravostrannými prítokmi Sitničkou a Ondalikoma ďalej Ondavka.
Merania prítokov sa robili na 2 staniciach : na Topli v Hanušovciach a na Ondave v Trepci, kde meranie bolo ukončené výstavbou nádrže Domaša, kt. má významné postavenie v rámci povrchových vôd. Vodná nádrž Domaša leží v severnej časti okresu v Ondavskej vrchovine v doline Ondavy , pod ňou je malá vyrovnávacia nádrž Mlá Domaša. Plocha nádrže je 14.22 km, dĺžka 13.8km, max šírka 3 km a maximálna hĺbka 25m.
Minerálne pramene :
a) Slané :Soľ, Čaklov, Sačurov, Nižný Hrabovec
b) Sírne: Banské, Nová Kelča, Ruská Voľa
c) Železité: Bystré, Pavlovce, Hermanovce

Hospodársko-správne pomerypovosia Tople:

Podstatná časť povodia Tople sa nachádza na území okresu Bardejov a Vranov, najspodnejšia časť zasahuje do okresu Trebišov.

Štátnu správu na tomto území v oblasti vodného hospodárstva vykonávajú Obvodné úrady ŽP v Bardejove, Vranove a Trebišove ako prvostupňové orgány, druhostupňovým orgánom štátnej správy je Okresný úrad ŽP Košice – vidiek (podľa stavu v čase spravovania tejto štúdie z roku 1993).
Prírodné podmienky, charakter územia a rozvoj osídlenia podmienili aj možný rozvoj priemyselnej výroby v povodí. Tá je sústredená v oboch okresných mestách, v Bardejove a vo Vranove je zastúpená strojárskou výrobou, obuvníckym priemyslom, textilnou výrobou a potravinárskym priemyslom. Priemysel stavebných hmôt je reprezentovaný Cementárňou v Bystrom
V kontexte ostatných regiónov východného Slovenska je územie povodia Tople pomerne slabo priemyselne rozvinuté. Južná časť povodia zasahujúca do severných častí Východoslovenskej nížiny je s ohľadom na prírodné pomeri oblasti intenzívne poľnohospodársky využívaným územím.

Vodohospodársko-hydrologické pomery:

Hlavný tok povodia pramení vo výške 970 m n. m. na severných svahoch flyšového pohoria
Čergov pod rozložitým masívom vrchu Minčol – 1 157 m n. m. Topľa a jej pravostranné prítoky na hornom úseku toku sú zahĺbené v rázsochách hlavné hrebeňa pohoria Čergov. Pôvodný severný smer toku sa mení na Malcovom na východný až po Bardejov. Od Komárova sa stáča juhovýchodným smerom, od Kurimy po Hlinné južným a v ďalšej trati až po ústie od Ondavy pod obcou Božčice tečie Topľa juhovýchodným smerom. Priemerný sklon celého toku je 6,3 °/oo. V pramennej oblasti sa počiatočný sklon 107 °/oo prudko zmierňuje na hodnoty 2 – 0.5 °/oo
Bystrinný charakter toku o šírke 3 – 5 si Topľa zachováva v pramennej oblasti až po Malcov s kamenitým a štrkovým dnom. Od Gerlachova so štrkovým až piesočnatým dnom o šírke 10 – 20 m. V strednej časti toku. Od Komárova vytvára Topľa viaceré meandre, od Hanušoviec sa zväčšuje jej šírka na 30 – 40 m.
Od Vranova až po ústie má už Topľa charakter nížinného toku, miestami je hlboko zarezaná s bahnitým dnom a brehmi. Celková dĺžka toku je 137 m. Topľa zaúsťuje do Ondavy vo výške 102 m n. m. Celková plocha povodia predstavuje 1 544.01 km2 .
Odbery povrc hových vôd v povodí sú realizované v prevažnej väčšine z hlavného toku povodia. Prevádzajú sa odbery – vodárenské, pre priemyselné účely a pre závlahy pozemkov. Odbery povrchových vôd pre priemyselné účely sú realizované pre obuvnícky závod JAS Bardejov z Kamenca – 1, pre Cementáreň Bystré z Hermanovského potoka.


Zdroje znečistenia


V povodí Tople bolo k úrovni v roku 1998 evidovaných celkom 26 bodov znečistenia s 28 samotnými vyústeniami odpadových vôd. Predstavuje to cca 20 % z počtu vyústení odpadových vôd v celom povodí Bodrogu.
S ohľadom na súčastný stav vybavenosti miest a obcí v povodí a pomerne malé zastúpenie priemyslu, prevahu vypúšťaných odpadových vôd tvoria splaškové resp.

mestské odpadové vody. Verejné kanalizácie sú vybudované len v mestách s väčšou koncentráciou obyvateľstva (Bardejov, Giraltovce, Hanušovce nad Topľou) a v 2 obciach (Bystré, Čemerné). Ostatné obce a sídla v povodí bez systematických stokových sietí riešia likvidáciu produkovaných splaškových vôd iným spôsobom (žumpy s problematickým vývozom) a na kontaminácii vodného prostredia sa podieľajú sprostredkovane. Existujúce a perspektívne bodové zdroje znečistenia sú znázornené na mapovej prílohe č.2. Číslovanie existujúcich vyústení odpadových vôd v mapovej prílohe zodpovedá poradovým číslam v tabuľke č.1 , číslovanie perspektívnych vyústení zodpovedá poradovým číslam v tabuľke č.2 .
Na formovaní akosti povrchových vôd sa istou mierou podieľajú aj plošné zdroje znečistenia. Ich difúzny vplyv sa vzhľadom na iich charakter prejavuje akoby sekundárne s posudzuje sa pri podrobnejšej analýze výsledkov sledovania akosti povrchových vôd. K takýmto zdrojom znečistenia patria strediská poľnohospoídárskej výroby, skládky odpadov, silážne žľaby a pod. Tieto potenciálne zdroje sú znázornené na mapovej prílohe č.3 .
Ďalej sú uvedené popisy a základné informácie o vybraných zdrojoch znečistenia v povodí Tople, rešpektujúc ich hydrologické poradie.

Bardejovské strojárne Kružlovská Huta - závod sa nachádza na pravom brehu rieky Topľa, vo vzdialenosti 100 m od toku. Je v prevádzke od roku 1970. Má vybudovanú jednotnú kanalizáciu o celkovej dĺžke 1 500 m. Produkuje odpadové vody splaškové a technologické. Splaškové vody sú odkanalizované do vlastnej mechanicko-biologickej ČOV.
Vyčistené odpadové vody sú na odtoku dezinfikované plynným chlórom a následne vypúšťané do rieky Topľa. Technologické vody z výroby sú zachytávané v sudoch a odvážané na likvidáciu v deemulgačnej stanici v závode v Bardejove, a to napriek tomu, že vo februári 1991 bola ukončená výstavba vlastnej neutralizačnej stanice.

Táto nebola uvedená do trvalého užívania, pretože produkcia a výrobný sortiment závodu oproti pôvodným predpokladom značne poklesli, a tak je prevádzkovanie nenašlo opodstatnenie.
Zdrojom pitnej vody a úžitkovej vody pre sociálne a prevádzkové účely je studňa, vzdialená asi 50 m od závodu, odkiaľ sa vody čerpadlami dopravuje do jednotlivých objektov.
V budúcnosti sa ráta s ďalším poklesom výroby, čo sa adekvátne prejaví na hospodárstve závodu.

Východoslovenské žriedlá Cígeľka – zásobovanie vodou pre technologické a sociálne účely je zabezpečené z vlastného zdroja (pri pramene) o výdatnosti 3,5 1/s. Voda je akumulovaná vo vodojeme. Chemické odpadové vody po prečistení v neutralizačnej stanici sú spolu s dažďovými vodami za areálu odvádzané dažďovou kanalizáciou do potoka Oľchovec – 2.
Splaškové vody po prečistení v septiku, sú splaškovou kanalizáciou odvádzané tiež do potoka Oľchovec 2. Pevný odpad (sklo), sa likviduje odvozom do zberných surovín. Zvyšky etikiet sú vyvážané na skládku v Bardejove.

Verejná kanalizácia Giraltovce – v roku 1965 bola uvedená do prevádzky mechanická ČOV. Odpadová voda po mechanickom čistení odtekala do potoka Radomka. Okrem toho bol v prevádzke aj zberač jednotnej kanalizácie, ktorý odvádzal dažďové aj splaškové vody zo sídliska ležiaceho na ľavom brehu Radomky. Ostatná časť mesta nebola odkanalizovaná.
V roku 1987 bola pre túto ČOV vypracovaná projektová úprava stavby. Stavenisko bolo vybraté za existujúcou ČOV, ktorá sa mala po predmetnej výstavbe zlikvidovať. Nová ČOV bude zabezpečovať mechanické čistenie odpadových vôd na Hrabliciach a Lapači piesku a dvojstupňové biologické čistenie.
Súčasťou čistiaceho komplexu bude aj kalové hospodárstvo. Kanalizácia sa vybuduje jednotná, s dvoma odľahčovacími komorami, v ktorých pri riedení v pomere 1 : 7 budú odľahčované dažďové vody. Pre ČOV sa vybuduje dažďová nádrž s obsahom 190 m, ktorá zabezpečí dopĺňanie vôd maximálny výkon ČOV. V nádrží sa uvažuje s dobou zdržania 30 min. a dobou vyprázdnenia za menej ako 8 min. Verejná kanalizácia Vranova nad Topľou – kanalizačná sieť vo Vranove je jednotná a odvádza odpadové vody na čistenie do ČOV zo samotného centra mesta a sídlisk. Na čistenie odpadových vôd bola vybudovaná mechanicko-biologická ČOV, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1964.
V roku 1976 sa začalo s výstavbou ČOV II., s uvedením do trvalej prevádzky v roku 1986, keďže pôvodná ČOV I. bola hydraulicky a látkovo už vyťažená, a to pribúdaním producentov. S uvedením tejto ČOV do prevádzky sa situácia čiastočne zlepšila.
Keďže v priebehu rokov 1989 – 1990 v meste došlo k výstavbe sídliska Lúčna, sídliska Vinice, bolo nutné pristúpiť k celkovému riešeniu produkovaných odpadových vôd. Rozhodlo sa o výstavbe ČOV III. Okrem samotného čistiarenského objektu sa vybudujú objekty mechanického predčistenia, dve uskladňovacie nádrže na kal a objekt mechanického odvodňovania kalu.
Po dobudovaní stavby ČOV III. Vznikne jeden spoločný čistiarensky blok (ČOV I. + II.

+ III.) kapacitou postačujúcou pre odkanalizované územie.

Verejná kanalizácia Čemerné – verejná kanalizácia v Čemernom bola vybudovaná v roku 1968 za účelom odvedenia odpadových vôd z rodinných domov, ktoré boli postavené pre presídlencov z oblasti nádrže Domaša. Jedná sa o jednotnú kanalizáciu dĺžky 524 m. Prečistené odpadové vody odtekajú priamo do recipientu Lomnice – 2. V roku 1987 bo vypracovaný nový objekt, ktorý rieši odkanalizovanie existujúcej bytovej výstavby v dvoch vetvách. Zrealizovaná je však iba prvá vetva s napojením na kanalizáciu Východoslovenských tehelní.

Verejná kanalizácia Hanušovce nad Topľou – v roku 1972 sa objavila prvá zmienka o návrhu vybudovať pre obec kanalizáciu a ČOV, a to ako kanalizáciu jednotnú s troma odľahčovacími komorami. Avšak z dôvodov vyčiarknutia z plánu stavieb sa mesto rozhodlo provizórne odkanalizovať centrum mesta prečistením vôd na štrbinovej nádrži. Štrbinová nádrž však bola ako málo účinná a nepostačujúca odmietnutá zainteresovanými organizáciami. Situácia sa zhoršovala a naliehavosť výstavby kanalizácie a čistiaceho zariadenia stúpla aj vzhľadom na plánované budovanie nových 126 bytových jednotiek.
V roku 1989 bola vypracovaná štúdia a keďže výstavba bytov bola podmienená zabezpečením čistenia splaškových vôd, pristúpilo sa k budovaniu ČOV. Nová ČOV sa umiestni vedľa existujúcej postavenej v roku 1985. Kal bude uskladnený v dvoch kalojemoch, ktoré postačia na uskladnenie 142 dňovej produkcie. Odvoz kalu bude vykonávaný do ČOV Bystré. Odtok čistenej vody z ČOV bude napojený na existujúcu ČOV a potrubím bude voda odtekať do Tople. V roku 1990 bola ČOV stavebne ukončená a vo februári 1993 bolo vydané vodoprávne povolenie na uvedenie skúšobnej prevádzky.

Sandrik Hanušovce nad Topľou – závod sa nachádza na pravom brehu rieky Topľa vo vzdialenosti 200 m od toku. Je v prevádzke od roku 1976. Je tu vybudovaná delená kanalizácia. Splaškové vody boli do polovice roka 1989 čistené v biologickom septiku s chlorovacou koncovkou. Od mája 1989 sa čistia v ČOV. Vyčistené vody sú vypúšťané do Hlbokého potoka – 6, ktorý po 200 m ústi do Tople. Pitnú vodu pre sociálne a hygienické účely odoberá závod z mestského vodovodu. Pre zabezpečenie chodu výroby má závod navyše vlastnú studňu, ktorú však pri kapacite terajšej výroby nevyužíva. Verejná kanalizácia Bystré – obec má vybudovanú jednotnú kanalizáciu o celkovej dĺžke 8 115 m, na ktorú je od roku 1992 napojených 1 838 obyvateľov z celkového počtu 2 560. V roku 1964 bola uvedená do prevádzky mechanicko-biologická ČOV, na ktorej sú čistené odpadové vody zo samotnej obce a závodu Cementáreň. Je umiestnená na pravom brehu rieky Tople pred obcou. Vyčistená voda je vypúšťaná do Tople.

V roku 1993 prevádzkovateľ VvaK Košice vypracoval zadanie na stavbu „Kanalizácia a ČOV Bystré“, ktorí by mala zabezpečiť odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd z celej obce.

Lyko-textilné závody Hlinné – odpadové vody zo závodu sú odvádzané dvoma kanalizáciami. Splaškovou kanalizáciou sú odvádzané splaškové odpadové vody do novovybudovanej ČOV. Na nej sú čistené aj odpadové vody z obce Hlinné, dovážané fekálnym vozom. K tomuto riešeniu sa pristúpilo z dôvodu, že v závode došlo k zmene výrobného programu a k zníženiu počtu pracovníkov, čim skúšobná prevádzka ČOV preukázala nízke vstupné zaťaženie. Čistenie splaškových odpadových vôd z obce na tejto ČOV je iba dočasné, nakoľko obecný úrad v Hlinnom pristúpil k výstavbe obecnej ČOV a kanalizácie. Dažďovou kanalizáciou sú odvádzané cez dažďovú zdrž dažďové vody a areálu spolu s priemyselnými vodami a z úpravné vody a z kotolne, ktoré prechádzajú najprv cez praciu a vychladzovaciu nádrž. Splaškové a dažďové vody sú za ČOV vedené spoločnou kanalizáciou, ktorá vyúsťuje do rieky Topľa.









































Akosť povrchových vôd

Pramenná oblasť a horný tok Tople podľa očakávaní vykazuje vodu dobrej kvality. Kyslíkové pomery II. triedy čistoty (mierne znečistená voda) zodpovedajú čistej vode, s čím korešpondujú aj hodnoty nasýtenia kyslíkom neklesajúce pod 86 %. Zisťovaná úroveň biologického oživenia rovnako zodpovedá čistej vode. S výnimkou reakcioe vody v III. triede základné chemické zloženie potvrdzuje dobrú kvalitu vody na I. a II. triedy. Úrovňou mikrobiologického znečistenia (kaliformné baktérie v III. triede už v pramennej oblasti) má skupina biologických a mikrobiologických ukazovateľov charakter znečistenej vody. Aj keď počty kaliformných baktérií zistené v priebehu sledovania prekročili hraniu II. triedy len v štyroch prípadoch pričom nedosiahli ani raz viac ako 50 % limitu pre III. triedu, celková úroveň mikrobiologického znečistenie už v pramennej oblasti indikuje sporadickú kontamináciu vodného prostredia.

Zisťovaná prítomnosť indikátorov organického znečistenia v tomto úseku však priamo nekorešponduje s vyššie uvedenou úrovňou mikrobiologického znečistenia. V ďalšom úseku toku prakticky až po Bardejov si Tople uchováva v zásade obdobný charakter kvality vody. Kyslíkové pomery sa udržujú na úrovni čistej vody, zásluhou dusitanového kyslíka sa skupina ukazovateľov základného chemického zloženie zhoršuje o jednu triedu a dosahuje úroveň IV. Až V. triedy. Biologická a mikrobiologická charakteristika vlastností vody síce nevykazuje až po Bardejov zmenu v zatriedení(III.

trieda).
V zatriedení tejto triedy vzrastajú počty kaliformých baktérií.


































Opatrenia na zlepšenie a ochranu akosti vody


Akosť povrchových vôd v povodí Tople tak, ako bola zdokumentovaná na základe výsledkov sledovania v priebehu rokov 1997-1998 je výslednicou rôznych vplyvov. Okrem prírodných daností(flyš) ma podstatný a na niektorých úsekoch sledovaných tokov dominantný vplyv vypúšťanie odpadových vôd z bodových zdrojov znečistenia. Je preto evidentné, že opatrenie na zlepšenie a ochranu akosti povrchových vôd v povodí Tople musia smerovať k eliminácii množstva vypúšťaného znečistenia z existujúcich zdrojov.
Vodárenské odbery z Tople pre Bardejov a Giraltovce, ktorých poľnohospodárske oblasti zaberajú viac ako polovicu povodia Tople zvýrazňujú problematiku ochrany vôd pred znečistením pri uvedomovaní si priameho vzťahu ku kvalite vody pre hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou.
Zlepšenie akosti vody v povodí je súčasne základnou podmienkou pre všeobecné využívanie povrchových vôd pre rôznorodé účely. Vyhovujúca akosť povrchových vôd umocňuje krajinotvorný charakter vodných tokov , je predpokladom pre bezprostredný kontakt človeka s vodným prostredím a svojim spôsobom prispieva ku kvalite životného prostredia.

Opatrenia v zdrojoch znečistenia

Môžeme konštatovať, že vládne problémy ochrany akosti vôd pretrvávajú v povodí Tople už viac desaťročí. Vyhovujúce čistenie produkovaných odpadových vôd z bodových zdrojov znečistenia v povodí nie je uspokojivo riešené vo všetkých prípadoch ani na konci deväťdesiatych rokov.
Už štúdia čistoty vody povodia Tople a Ondavy z roku 1972 navrhovala realizáciu opatrení , ktoré by zabezpečili vyhovujúcu kvalitu vody najmenej do roku 1990. Opatrenie boli navrhované pre zdroj znečistenia na významnejších tokoch v povodí a smerované predovšetkým do oblasti investícií. Na záujmovom území terajšej štúdie sa predpokladalo realizovať opatrenia v troch lokalitách (Bardejov, Giraltovce, Vranov). K časovej úrovni roku 1990 predpokladala štúdia tiež vybudovanie verejných kanalizácii a ČOV pre Zborov, Dlhú Lúčku, Bardejovskú Novú Ves, Hanušovce nad Topľou, Čaklov, Sačurov.

Čiastočné riešenie odkanalizovania bolo zrealizované len v Bardejovskej Novej Vsi a Hanušovciach nad Topľou.
Prognóza rozvoja kanalizácií pre zemplínsky mestský región a jeho bilančné územie spracované v roku 1980 navrhovala na území patriacom do povodia Tople vybudovať do roku 2000:
- spoločnú kanalizáciiu Vranov nad Topľou – Vechec
- rozšírenie stokovej siete a ČOV vo Vranove nad Topľou
- rozšírenie stokovej siete v Bystrom
- skupinovú kanalizáciu pre Hanušovce na Topľou, Bystré, Hermanovce, Hlinné, Čierne nad Topľou, Vyšný Žipov, Soľ, Rudľov z ČOV situovanou pri obci Soľ
- spoločnú kanalizáciu a ČOV pre Sešovskú Polianku a Sačurov














Prínos riešenia

Zistený stav akosti povrchových vôd v povodí Tople dokumentuje pretrvávanie základných problémov ochrany vôd. Značná časť povodia je situovaná v poľnohospodárskej oblasti vodárenských odberov z Tople, čo kladie zvýšené nároky na ochranné opatrenia a sprísnené požiadavky na režim hospodárení v povodí. Realizácia navrhovaných opatrení je preto prednostne smerovaná k eliminácii znečistenia vypúšťaného zo sústredených bodových zdrojov znečistenia v pásmach hygienickej ochrany.
Analýza výsledkov rozborov povrchových vôd v kontrolovaných profilových a ich interpretácia smeruje k doporučeniu na realizáciu cieleného prieskumu vplyvu poľnohospodárskej činnosti na akosť vôd v podmienkach povodia Tople a to so zreteľom na jej vodárenské využívanie. Dôsledky plošného znečistenia, ktorého vplyv je naznačený aj konštrukciou pozdĺžnych profilov akosti vody môžu nadobudnúť väčší význam v prípade, že sa realizáciou navrhovaných ČOV v povodí eliminujú na rozumnú mieru vplyvy existujúcich bodových zdrojov znečistenia.































Záver

Predpokladaná štúdia vychádza zo skutkového stavu v povodí Tople k časovej úrovni toku 1998.

Vo faktografickej časti , dotýkajúcej sa zdrojov znečistenia bilančné údaje o produkovanom a vypúšťanom znečistení pre súčasný stav majú k 31.12.1998. V popise vybraných zdrojov znečistenia sú pritom v konkrétnych prípadoch doplnené aj ďalšie aktuálne údaje a informácie prekračujúce túto časovú úroveň. Akosť povrchových vôd v základných profiloch je hodnotená zo súborov hodnôt získaných sledovaním v rokoch 1997-1998v doplnkových profiloch zo súborov z roku 1998

Na základe takto získaných výsledkov štúdia posudzuje vplyv zdrojov znečistenia na akosť povrchových vôd pre súčasný stav, hodnotí realizáciu pôvodne navrhovaných opatrení na zlepšenie akosti vody a konfrontuje niekdajšiu prognózu akosti vody so zisteným súčasným stavom. Predpokladá tiež návrh opatrení smerované do zdrojov znečistenia.
Ďalším z predpokladaných výsledkov štúdie je pokus o prognózu bilancie znečistenia z bodových zdrojov a konštrukcia pozdĺžnych profilov akosti vody v Topli pre organické znečistenia k časovej úrovni toku 200

Spracovaná prognóza aj keď je zaťažená značnou neistotou , reflektuje prinajmenšom stupeň súčasného poznania o možnom ďalšom vývoji v povodí Tople s dopadom na akosť povrchových vôd a zo širšieho hľadiska na vodohospodárske pomery.