Ako vedci zisťujú pôvodcov kyslých dažďov

Lejak,ktorý sa 10. Apríla 1974 spustil na Pitlochry v Škótsku ,sa stal rekordérom medzi dažďami – ani nie tak množstvom napadanejvody,ako svojou kyslosťou.Jeho pH bolo približne rovnaké ako pH citrónového džúsu a svojou kyslosťou prekonal aj ocot.Bol teda niekoľkokrát kyslejší ako normálny dážď.
Zatial čo kyslosť dažďa v Pitlochry v Škótsku bola výnimočná,na mnohých miestach Európy a Severnej Ameriky obloha zosiela na zem vodu ,ktorá je mnohonásobne kyslejšia, ako by mala byť.Kyslé dažde rozožierajú fasády domov,poškodzujú pôdu ,zabíjajú ryby v jazerách a sú jedným z hlavných ničiteľov stromov,ktoré v Európe po tisíckach odumierajú.Kyslé dažde predstavujú vážny ekologický problém,ktorý nepozná hranice.Smog,pôvodca kyslých dažďov,ženú vetry z veľkých priemyselných centier do hôr a lesov.Dokonca ani arktické ovzdušie sa nevyhlo znečisteniu.Odkiaľ vlastne kyslé dažde pochádzajú?Ich príčinou sú nepochybne také ľudské činnosti , ako automobilová premávka,vykurovanie domov ,továrne a elektrárne.Kyslé dažde neboli ani v minulosti neznámym pojmom.Kedysi ich spôsobovali svojou činnosťou sopky,močiare a planktón v oceánoch.Vedci však upozorňujú na to,že množstvo kyslých dažďov za posledných 200 rokov prudko vzrástlo.Analýza vzoriek ľadovcov vpredindustriálnej doby ukázala,že kyslosť vody,z ktorej sa ľadovce vytvorili,pochádza iba z prírodných zdrojov.Kyslosť dažďov spôsobujú predovšetkým dva prvky-síra a uhlík.Hlavným zdrojom síry sú uhlie a ropa.Ich spaľovaním sa tvorí oxid síričitý,ktorý sa oxidáciou v podobe oxidu sírového mení v kontakte s kvapôčkami vody v oblakoch na kyselinu sírovú.Dusík pochádza zo vzduchu a je takisto jednou zo zložiek ropy.Jej spaľovaním sa oxiduje na oxidy dusíka,ktoré reakciou s vodou tvoria kyselinu dusičnú.Časť kyselín dusíka a síry naprší na mieste svojho pôvodu ,časť putuje tisícky kilometrov ďaleko.