Na zaistenie dymových plynov zo spaľovní sa preto používajú rôzne metódy, aby dochádzalo vždy len k minimálnemu znečisťovaniu ovzdušia.
Spaľovne odpadov produkujú tieto emisie: Počas normálnej prevádzky spaľovne sú emitované hlavne primárne škodliviny, ktoré vznikajú pri dokonalom spaľovaní (CO2, vodná para a kyslé plyny), ďalej častice prachu a kovov, ktoré neboli zachytené pri čistení spalín, ako aj škodliviny vznikajúce pri nedokonalom spaľovaní. K posledne uvedeným patria polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU), polychlórované dibenzodioxíny (PCDD) a dibenzofurany (PCDP) a iné halogenované i nehalogenované organické látky v množstvách, ktoré sú tisíc až miliónkrát menšie ako emisie prachu a kovov. Množstvo a druh emitovaných škodlivín závisí od druhu odpadu, účinnosti spaľovacieho procesu a účinnosti technologického čistenia spalín.
Potenciálnymi zdrojmi negatívneho vplyvu spaľovni odpadov na zdravie človeka emisiami sú štyri skupiny látok:
· dioxíny
· iné organické latky
· ťažké kovy
· kyslé plyny a pevne častice
Pri použití správnej technológie pre spaľovanie daného druhu odpadov však tieto látky sú emitované zo spaľovne v takom množstve, ktoré nie je pre zdravie človeka nebezpečné.
Jedna z možností kde možno spaľovať odpad sú cementárne. Využívanie cementárenských rotačných pecí na energetické zhodnocovanie odpadov je v Európe bežnou praxou. Vo Švédsku, Nórsku, Francúzsku či Belgicku sa týmto spôsobom spracujú ročne tisícky ton odpadov. Vysoké teploty v peci, alkalické prostredie a dlhá doba zdržania v pásme vysokých teplôt zaručujú, že celý proces prebieha s minimálnymi vplyvmi na životné prostredie. Naviac, tento spôsob neprodukuje žiadne ďalšie odpady, ktoré by bolo potrebné skládkovať alebo ďalej upravovať. Vďaka týmto vlastnostiam majú cementárenské pece svoje miesto v systéme nakladania s odpadmi. A to i napriek tomu, že v týchto krajinách existuje rozvinutá sieť recyklačných zariadení, spaľovní, skládok a ďalších technológií na spracovanie odpadov.
V krajinách strednej a východnej Európy sa systémy nakladania s odpadmi len budujú. Situácia v nakladaní s odpadmi a problémy okolo nich sú v týchto štátoch veľmi podobné: malý počet vyhovujúcich zariadení na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov, neúplná alebo neúčinná legislatíva, nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrebných investícií na zlepšenie stavu. Krajiny v regióne spája, okrem spoločných problémov pri budovaní trhového hospodárstva, úsilie stať sa plnohodnotnými členmi Európskej únie. Pre naplnenie tohto cieľa je však potrebné postupne prispôsobiť predpisy v životnom prostredí, vrátane zákonov o odpadoch, európskym direktívam. Spoločne zdieľaná minulosť týchto krajín a deklarovaný cieľ členstva v EÚ je dobrým predpokladom na ich užšiu spoluprácu aj v oblasti využívania odpadov v cementárenských peciach ako integrálnej časti systému nakladania s odpadmi.