Mokré sita môžu byť buď ostrekové - z hrubšieho podielu sa prúdom kvapaliny odstraňuje jemný podiel, alebo ponorné, ktorými sa triedi materiál ponorený v kvapalnej fáze. Flotačné zariadenia sú zalomené na vyplavovaní ľahších materiálov na hladinu vo forme peny.
Suchý spôsob využíva drvenie väčšinou pomocou kladivových mlynov a následné triedenie na roštoch alebo sitách. Balistické triedenie je založené na rôznej dĺžke doletu danej hmotnosťou a objemom triedeného odpadu, vzduchotechnické triedenie prebieha v prúde vzduchu, odrazové triedenie využíva rôzne dĺžky odrazu oproti odrazovej stene, magnetické triedenie sa používa na oddeľovanie kovových materiálov (používajú sa bežné elektromagnety, vyspelejšie systémy majú dvojstupňovú magnetickú separáciu). Optické triedenie sa používa na oddeľovanie sklených črepov. Opticky hustejšie častice farebného skla sa po optoelektrickej identifikácii pneumaticky odstraňujú.
Zber kovov

Najdôležitejšími kovmi získanými späť z odpadu sú železo a hliník. Vo svete sa viac než 40 % ocele získava recykláciou, t.j. z druhotných surovín (v roku 1991 tato produkcia predstavovala 735 miliónov ton). Keďže sa vyrábajú ocele rôznych druhov s rôznymi mechanickými a inými vlastnosťami, odkupuje sa z veľkých výrobných podnikov triedený oceľový odpad. Odpad z kvalitnejšej ocele sa vykupuje za vyššiu cenu, ale v železiarňach ju možno použiť opäť na výrobu kvalitnej ocele. Ďalej sa získava pri triedení odpadov malé množstvo olova, medi a ortute. Vysoká cena zlata a platiny spôsobuje, že sa oplatí získavať späť z veľkého množstva odpadu aj malé množstvo týchto drahocenných kovov.
Spracovanie tzv. “vybraného nebezpečného odpadu”

Niektoré použité výrobky a zariadenia určené na likvidáciu obsahujú nebezpečné látky, ktoré by po jednom z bežných spôsobov spracovania odpadov unikli do okolitého prostredia a narobili veľké škody na neživej aj živej prírode, dokonca by ohrozovali priamo či nepriamo aj ľudí. Takýto druh druh odpadov zákon radí medzi tzv. “ vybraný nebezpečný odpad ”. Každý z tejto triedy odpadu má osobitný spôsob a postup na odstránenie nebezpečnej látky z odpadu a jej následné spracovanie.
Medzi takýto druh odpadu sa radia aj použité ortuťové výbojky a žiarivky. Nebezpečná ortuť sa musí spracovať bez akéhokoľvek úniku, lebo je veľmi nebezpečná aj v malých množstvách. Podľa nariadenia vlády SR č. 605/19992 Zb. o evidencii odpadov patria nefunkčné ortuťové žiarivky a výbojky medzi vybraný nebezpečný odpad. To znamená, že pôvodca odpadu musí evidovať vznik a spôsob nakladania s každým jednotlivým kusom.