Avšak aj napriek dlhému času platnosti tohto nariadenia vlády sa v praxi aj v podnikoch s vysokým stupňom organizácie práce veľmi často stretávame, že im táto skutočnosť nie je známa, alebo ju z rôznych dôvodov prehliadajú, nedbajúc na možné vysoké pokuty za nedodržiavanie zákona o odpadoch. Čo doháňať v tomto smere má však aj bežný občan, ktorého navyše platný zákon o odpadoch ( č. 238/1991 Zb. ) v podstate zbavuje zodpovednosti za spôsob nakladania s odpadmi a túto povinosť deleguje na obec. Návrh nového zákona o odpadoch je v tomto smere adresnejší. Obávame sa však, že ani on sám osebe nedostatky v nakladaní s odpadmi pri tejto najpočetnejšej skupine pôvodcov odpadov neodstáni,ak sa dostatočne nezlepší informovanosť o ich vlastnostiach. Radový občan považuje tzv. neónku za neškodné svietidlo bežne využívané v obytnom i pracovnom prostredí.
Aj keď jednotlivá žiarivka ešte neohrozuje život, nezaškodí pripomenúť si dôvody, prečo treba nakladať so žiarivkami a výbojkami primerane. Tzv. neónky sú v podstate nízkotlakové výbojové svetelné zdroje. Zdrjom svetla je v nich elektrický výboj dosiahnutý pomocou pár ortute zatavenej v sklenenej trubici žiarivky. Svetelný efekt sa cielene reguluje prítomnosťou inertného plynu a špecifickým zložením luminoforu pokrývajúceho steny žiarivky. Obsah inertného plynu, napríklad neónu neprevyšuje tisíciny percenta. Zato obsah toxickej ortute v klasických žiarivkách predstavuje približne 15 mg, v prípade tzv. úsporných alebo kompaktných žiariviek 3 až 5 mg. Iným typom svietidiel, používaných hlavne na osvetlenie vonkajších priestorov, sú vysokotlakové výbojové sveteľné zdroje – výbojky, rovnako využívajúce ortuť, avšak zatavenú v tzv. horáku z tvrdého kremenného, veľmi odlného skla. Obsah ortute sa v klasickej ortuťovej výbojke pohybuje do 30 mg. V sodíkových a halogénidových výbojkách funkciu regulátora elektrických výbojov dopĺňa malé množstvo kovového sodíka, resp. halogenidov kovov v horáku. Konštrukčný rozdiel medzi žiarivkami a výbojkami sa prejavuje aj pri násilnom rozbití sveteľného zdroja. V prípade deštrukcie žiarivky ortuť okamžite uniká do oklia a kontaminuje prostredie, pri rozbití sklennej banky výbojky ortuť neuniká, lebo je pevne uzavretá v odolnom horáku z kremenného skla. Ortuť vo voľnom prostredí kontaminuje pôdu, vodu, vzduch. Pre zaujímavosť, už pri obsahu ortute 3 mg/kg sušiny sa pôda považuje za kontaminovanú a musí sa zisťovať pôvod znečistenia. V prípade podzemnej vody a ovzdušia sú tieto hodnoty viac ako tisíc krát prísnejšie. Ortuť z jednej žiarivky môže teoreticky kontaminovať až 5 ton pôdy alebo niekoľkonásobne viac pôdy, resp. vzduchu. V ľudskom organizme kovová ortuť spôsobuje ťažké poškodenie očí a dýchacích ciest.