referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Barbora
Streda, 4. decembra 2024
Fotovoltaika a fotovoltaické systémy v európskych podmienkach, ich navrhovanie a využitie
Dátum pridania: 11.03.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: majo1
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 416
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 14.5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 24m 10s
Pomalé čítanie: 36m 15s
 

Predná strana solárneho článku je prispôsobená k pohlcovaniu slnečného žiarenia. Solárne články sú vo väčšine prípadov opatrené z prednej i zadnej strany kovovými kontaktmi pre pripojenie zberných vodičov. Po vystavení prednej strany solárneho článku slnečnému žiareniu, zachytené fotóny generujú v kremíku kladné a záporné náboje. Dosiahnu náboje polovodičového prechodu sú separované – elektróny v N+ a kladné náboje v základnom P materiálu. Na kontaktoch solárneho článku sa objaví jednosmerné napätie o veľkosti rádovo stovky mV. Pripojením na vnútorný obvod, ním potom preteká jednosmerný elektrický prúd – Obrázok 1. Veľkosť prúdu je úmerná intenzite slnečného žiarenia. Kladný pól je na zadnej strane doštičky v podobe celoplošného kontaktu a záporný pól je na prednej strane tvorený kontaktnou mriežkou tak, aby pokrývala čo najmenšiu plochu. Typickými parametrami solárnych článkov je napätie naprázdno Uoc, prúd nakrátko Isc, faktor zaplnenia FF a účinnosť EFF. Elektrické parametre sú merané za štandardných podmienok tj. intenzita žiarenia 1000Wm-2 pri AM 1,5 a teplote 25°C.



Obrázok č. 1: Rez solárnym článkom




3.2 Objemové kryštalické materiály:

3.2.1 Kryštalický kremík
V súčasnej dobe je to najviac používaný materiál pre výrobu solárnych článkov. S dostupnosťou materiálu nie sú problémy, pretože oxid kremičitý je zastúpený v zemskej kôre približne s 30%. Technológia spracovania kremíku je v polovodičovom priemysle dobre zvládnutá. Východiskovým materiálom je čistý kremičitý piesok. Výsledkom zložitého a energeticky náročného technologického postupu je polykryštalický kremík o vysokej čistote. V praxi sa však pre výrobu solárnych článkov využíva odpadový kremík z polovodičového priemyslu. Vzhľadom k jeho vysokej cene, ktorá významne zasahuje do konečnej ceny systémov, sú mnohé výskumné a vývojové práce zamerané na zníženie strát v priebehu prípravy kremíku, na nájdenie a zavedenie energeticky úsporných postupov.


3.2.2 Monokryštalický kremík
sa pripravuje ťažením monokryštalu z taveniny. Na konci procesu sa získa monokryštalický kremíkový valec - ingot o priemere 125 až 300 mm. Valec je orezaný do tvaru hranolu. Kremíkové doštičky o hrúbke 200 až 360 µm sú získane rozrezaním kvádru špeciálnou drátovou pílou. Bohužiaľ, v procese delenia ingotu na jednotlivé doštičky dochádza k veľkým stratám cenného materiálu. Z predchodzieho
výkladu je určite známe, prečo sa kremíkový materiál podieľa na cene solárneho panelu až z 50%. - viď. Obr. 2.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: World Conference and Exhibition on Photovoltaic Solar Energy Conversion, Vienna, Jul.98. J.Schmid: PV as a global energy source, prednáška, World Conference and Exhibition on Photovoltaic Solar Energy Conversion, Vienna, Jul.98. Geerl Palmers (EUREC Agency, Leuven), Jack Stone (NREL, Golden), Yoshihirio Hamakawa (Ritsumeikan University, Shiga): A 25 Years Perspective on the Influence and Impact of Publicly Funded PV Programs in Europe, the United States and Japan, poster VA2.13, International Energy Agency, Photovoltaic power systems programme, Executive Summary, 7 Photovoltaic Insider’s Report, Vol. XVII No. 7, July 1998, Ing. Jaromír Řehák, Ing. Jiří Bártek, CSc., Ing. Radim Bařinka : Fotovoltaika a fotovoltaické sýstémy. Rožnov pod Radhoštěm 1999
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.