Šelmy, napríklad líška polárna, majú pokrývky, ktorá sa mení z hnedej v lete na bielu v zime. Podobne je to aj s tvormi, na ktoré líšky poľujú, napríklad so zajacmi a snehuľami vrchovskými. Keby totiž zostali hnedé aj v zime, boli by na bielom snehu ľahko viditeľné. Za arktickej zimy, kým mnohé zvieratá spia, je pod snehom živo. Lumíky žijú v labyrinte podzemných chodieb pod povrchom tundry. Vrstvy snehu slúžia lumíkom ako teplá deka, pomáhajú ich zohrievať. Lumíky sa živia korienkami a podzemnými výhonkami a rozmnožujú sa celú zimu. Zo svojich dier vyliezajú až neskoro na jar, keď sa roztopí sneh a je dosť potravy aj nad zemou.
Tučniaky sú jediné vtáky, ktorých mláďatá sa môžu liahnuť v mrazivých podmienkach Antarktídy. Väčšina z nich sa liahne na jar v obrovských kolónach vo vnútrozemí, ale tučniaky obrovské prichádzajú na svet počas polárnej zimy na mori pokrytom ľadom. Keď do Arktídy prichádza jar, ľad sa začína topiť. V tundre rozkvitajú kvety a medzi zvieratami náhle nastane čulý ruch. Ako sa zásoby potravín zväčšujú, na vysokých útesoch týčiacich sa nad ľadom začínajú hniezdiť vtáky a zvieratá privádzajú na svet svoje mláďatá.