Konce listov rotora sú tvarované tak, aby nedochádzalo k svišťaniu lopát. Znižovaním prevádzkových otáčok turbín na 15 až 25 otáčok za minútu bola docielená tiež účinná redukcia hlučnosti zariadení.

Väčšina turbín sa rozbieha pri vánku o rýchlosti 3 - 4 m.s-1, menovitý výkon dosiahne pri rýchlosti vetra 12-14 m.s-1 a pri rýchlosti 25 m.s-1 sa listy rotora automaticky vytočia zo záberu vetra (vlajková poloha) a zariadenie sa odstaví, aby nedošlo k poškodeniu zariadenia napr. k odtrhnutiu vrtule. K tomuto účelu sú vybavené aj brzdami. Nosný systém veternej elektrárne je tvorený prevažne tubusovým stožiarom s oceľovým rámom strojovne, aby sa v maximálnej miere zabránilo akémukoľvek rozkývaniu konštrukcie.
Na to, aby veterná elektráreň dokázala využiť maximálne množstvo veternej energie aj premenlivého vetra, sa využíva systém natáčania veterného motora do smeru vetra.

Nové projekty

Väčšina prímorských štátov preto pripravuje veľkolepé projekty veterných parkov jednak na brehu, ale najmä v morských vodách, kde sú turbíny umiestnené vo vzdialenosti 10 až 30 km od brehu. V súčasnosti najväčší projekt tohto typu sa realizuje v mori 2 km pred kodanským prístavom, kde sa postaví 20 veterných turbín s výkonom po 2 MW. Najväčšia veterná farma na svete sa nachádza v USA- (Kalifornii, Altmon Pas, 16 000 veľkých veterných generátorov), v Európe je to Veľká Británia (Stredný Wales) – 103 generátorov.
Zo súčasného pohľadu považujú odborníci za hraničný výkon jednotky okolo 5 MW s priemerom rotora do 150 m - predovšetkým pre veterné parky, umiestnené v morských vodách. V súčasnej dobe majú najväčšie sériovo vyrábané turbíny vo svete výkon 2,5 MW a priemer rotora 80 m. Výška oceľového, resp. betónového stožiaru turbín sa pohybuje medzi 50 až 100 m. Európa je momentálne najhorúcejším regiónom pre rozvoj využitia veternej energie. Jej veterný boom vedie Nemecko, v ktorom tisíce lesklých bielych veterných turbín rotuje v rovinatom poľnohospodárskom kraji Dolného Saska a na ďalších pobrežných územiach.

Situácia na Slovensku

Slovensko ako vnútrozemská krajina disponuje oproti krajinám západnej Európy podstatne nižším potenciálom veternej energie. Ročná priemerná rýchlosť vetra, meraná vo výške 10 m nad terénom je základným kritériom pre odhad potenciálu. Z iniciatívy SE, a. s., sa pripravuje realizácia prvého veterného parku na Slovensku v oblasti Malých Karpát u obce Cerová. Lokalita bola vybraná z „Veternej mapy SR“, s dobrými veternými podmienkami.