Roku 1927 sa Poprad stal po prvýkrát okresným mestom.

Roku 1960 vznikol nový, rozlohou najväčší okres na východnom
Slovensku, ktorý zahŕňal územia bývalých okresov Poprad, Kežmarok,
Spišská Stará Ves, Vysoké Tatry a Stará Ľubovňa so sídelným mestom
Poprad. Od roku 1968 je Stará Ľubovňa a Kežmarok od roku 1997 tiež
okresným mestom. Pre rozvoj tohto mesta je veľmi dôležitá poloha - v blízkosti Vyskokých Tatier. Mesto má dobré cestné aj železničné prepojenie, leží na dôležitom dopravnom ťahu v smere východ - západ. Železničná stanica je popri bratislavskej a žilinskej jedna z najvyťaženejších na Slovensku. Letisko v Poprade má vzhľadom na atraktivitu Tatier perspektívnu budúcnosť. V doprave a obchodovaní sa využíva tiež blízkosť poľskej hranice. Mesto má značné príjmy z cestovného ruchu, aj keď
dôležitý podiel na tvorbe mestského rozpočtu má aj Tatravagónka a. s.
Poprad a Whirlpool a. s. Poprad - Matejovce ( bývalý podnik Tatramat
n. p. ). V meste je tiež drevársky, plynársky, polygrafický a potravinársky
priemysel. Významná je aj úloha stavebníctva.

2. História vagónovej výroby v Poprade


2. 1. Výroba koľajových vozidiel na Slovensku



Vznik a rozvoj strojárenstva na Slovensku v každom období súvisí
s jeho geografickou polohou a jeho začlenením v územnom poňatí či samostatnej existencie.

V čase začlenenia Slovenska v Uhorsku strojárenská výroba existovala len vo veľmi malom rozmere, hoci existujúce nerastné suroviny mohli byť tomu nápomocné. Väčšinou išlo len o ťažbu, nevyhnutné spracovanie rúd a ich dovoz do iných oblastí.


2. 2. Vznik firmy a jej premeny do roku 1990




Počiatky vagonárskej výroby v Poprade nachádzame v roku 1922
u súkromného podnikateľa Jána Halatku. Dnes už nepoznáme všetky dôvody, ktoré viedli tohto podnikateľa k založeniu tohto podniku ( zo začiatku zámočnícka dielňa ). Určite ale bol medzi nimi ten, že závody, ktoré po celú dobu od vzniku železníc ( u nás v roku 1840 ) v bývalom Uhorsku dodávali vagóny pre železničnú sieť dnešného Slovenska, pripadli Maďarsku ( Budapešť, Gyor, Diesgyor ). Slovensko ostalo bez výrobcu vagónov. Pritom Košicko - bohumínska železnica ani po prvej svetovej vojne, po vzniku Československa, nestratila svoj význam. Ba naopak, vplyvom novovzniknutej konfigurácie Československej republiky stúpol význam železničnej dopravy smerom východ - západ a opačne. Košicko - bohumínska trať potrebovala vagóny. Túto príležitosť vtedajší podnikateľ využil. Pritom vhodne zvolil ako sídlo závodu mesto Poprad, ležiace približne v polovičke dĺžky Košicko - bohumínskej trate, na železničnej križovatke a na území s dostatočným zdrojom pracovných síl.