–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
*
L - hmotnosť na nápravu 22.5 t
S - rýchlosť 100 km/h
SS - rýchlosť 120 km/h pri 18 ton na nápravu -hľadisko brzdy
d - 2 brzdové klátiky na 1 držiaku
i - so zabudovanou brzdou
f - s ručnou brzdou
R - zosilnený rám
1 – skrutkové


Až do roku 1970 bol názov Vagónka Tatra Poprad, neskôr po niekoľkých reorganizáciách Vagónka Poprad, ktorá sa v decembri 1994 rozdelila na tri akciové spoločnosti : Tatravagónka a. s., Tatrastroj a. s., Zastrova a. s. Spišská Stará Ves. ( Tatrastroj a. s. od svojho vzniku dodnes kooperatívnym spôsobom dodáva zvárané časti podvozkov a vagónov pre Tatravagónku a. s. , Zastrova a. s. Spišská Stará Ves je dlhodobým dodávateľom vagónových podskupín a vzduchojemov pre brzdové systémy. ) Celý čas existencie bola uskutočňovaná výroba nákladných vagónov aj podvozkov.


2. 3. Organizácia vagonárskej výroby vo vtedajšom Československu



Keďže v rámci Československa existovalo viacej výrobcov železničných koľajových vozidiel - hlavne v Čechách došlo ku špecializácii vo výrobných programoch, Vagónka Poprad sa stala jediným výrobcom podvozkov v Československu a tiež otvorených 4 - nápravových vagónov buď univerzálneho použitia, alebo aj špeciálneho na prevoz sypkých substrátov. Maximálny počet podvozkov vyrobených v jednom roku bol vtedy 11 000 ks. Od samého začiatku bol vagonársky priemysel v Československu sústredený do jedného celku ako Československé vagónky, prípadne aj pod iným názvom. Centrom sa stala Vagónka Studénka. Jednotlivé vagónky sa v rámci Československých vagónok špecializovali na výrobu určitých radov vagónov, ale tiež na výrobu ich spoločných častí. Z polotovarov len veľmi malé množstvo odliatkov a výrobkov bolo výrobne umiestnené na Slovensku. Za tejto situácie došlo k vzniku Slovenskej republiky a s tým súvisiacich Železníc Slovenskej republiky ( ŽSR ). 3. Popradská vagónka od roku 1990



Od polovice roku 1990 bolo zrušené Generálne riaditeľstvo Československých vagónok, ktoré v zásade viedlo obchodnú činnosť vagóniek. Práve odvtedy prestali byť uplatňované "štátne" zákazky koľajových vozidiel - vagónov. Dovtedy sa vyrábali vagóny len väčších sérií a to prevažne pre Československé štátne dráhy (ČSD), Poľské štátne železnice, Maďarské železnice, v menších počtoch pre Železnice NDR, Bulharska a Albánska. ČSD tým zrušila všetky objednávky, pričom to predstavovalo ročnú výrobu 4 400 ks. nákladných vagónov a 10 000 ks podvozkov so zamestnanosťou 4 200 pracovníkov. Ďalších skoro šesť rokov vagónka pre ŽSR nedodala žiaden nákladný vagón. Počas tohto obdobia sa podnik venoval aj vagónom pre kombinovanú dopravu, ktoré sa vyrábali pre Rakúsko, Holandsko, Izrael a Švajčiarsku železničnú správu. Počas týchto rokov vagónka neprestala vyrábať a každoročne pokrývala svoje výrobné kapacity vagónmi a podvozkami hoci v počtoch menších, ale zato zložitejších výrobkoch.