stúdia rodín žijúcich blízko veľkej skládky (tuhého) komunálneho odpadu - Miron Quarry v Montreale, Quebeku, z roku 1995 zaznamenala zvýsený výskyt rakovín žalúdka, pečene, prostaty a pľúc u mužov a rakovín žalúdka a krčka / maternice u žien. [3]

stúdia z roku 1984 oznamuje, že u mužov (ale nie u žien) žijúcich v blízkosti miesta skládky Drake Superfund v Pennsylvánii, (USA), bol nadmerný výskyt rakovín močového mechúra, hoci nemohlo byť vylúčené, že pracovné expozície boli pôvodom týchto rakovín. [4]

stúdia z roku 1990 zistila zvýsený výskyt rakoviny močového mechúra v severozápadnom Illinois, (USA), kde skládka kontaminovala (znečistila) zdroj komunálnej vody trichlóretylénom, tetrachlóretylénom a inými chlórov(an)ými rozpúsťadlami. [5]

stúdia Americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA) z roku 1989 skúmala 593 skládok odpadu v 339 Amerických okresoch (krajoch), odhadujúc zvýsený výskyt rakoviny močového mechúra, pľúc, žalúdka a konečníka v okresoch s najvyssou koncentráciou skládok odpadu. [6]

Zvýsený výskyt leukémie bol oznámený v obci blízko čiernej skládky toxického odpadu v Severnom Porýní - Westfálsku, v Nemecku. [7]

stúdia detí s leukémiou vo Woburne, Massachusets, statisticky spojila (zlúčila) choroby so zásobami pitnej vody, ktoré boli kontaminované skládkou odpadu. [8]

Leukémie a rakovina močového mechúra sú teda najbežnejsie oznamované rakoviny medzi obyvateľstvom žijúcim blízko skládok, čo podporuje nedávne zistenia v New Yorku. Nemalo by byť žiadnym prekvapením, že bývanie v blízkosti skládok je zdraviu nebezpečné a nezáleží, či je to skládka tuhého komunálneho alebo nebezpečného odpadu. Skládky nebezpečného odpadu skladujú nežiadúce (nechcené) toxické zvysky z výrobných procesov. Na druhej strane skládky komunálneho odpadu uskladňujú vyhodené výrobky, z ktorých boli mnohé vyrobené z toxických materiálov. Odpady vychádzajú z továrne zadným východom, zatiaľ čo výrobky vychádzajú predným vchodom, ale potom, čo sú zakopané v zemi, oboje - odpady aj výrobky vytvárajú veľmi podobné nebezpečenstvo pre prostredie, život v prírode a ľudí. Presakujúca voda (kvapalina) produkovaná vo vnútri týchto dvoch druhov skládok je chemicky identická[9].[viď REHW # 90]

Najbežnejsie oznamovaný dôsledok života v blízkosti skládok je nízka hmotnosť pri narodení a malá veľkosť u detí. Prvá pozorná stúdia tohto predmetu sa uskutočnila v Love Canal blízko Niagarských vodopádov, v státe New York. V známej stúdii publikovanej v roku 1989 výskumníci zistili, že deti, ktoré žili prinajmensom 75 % svojho života blízko Love Canal - smutne známej chemickej toxickej skládky - mali výrazne mensiu veľkosť ako deti, ktoré žili ďalej od skládky.