Skládky sú nebezpečné

Nová štúdia Ministerstva zdravotníctva štátu New York oznámila, že ženy žijúce blízko skládok, kde uniká plyn, majú štvornásobne zvýsenú pravdepodobnosť rakoviny močového mechúra alebo leukémie (rakoviny buniek tvoriacich krv). Nová štúdia skúmala výskyt siedmich druhov rakoviny medzi mužmi a ženami žijúcimi v blízkosti 38 skládok, kde sa predpokladá únik prirodzene sa vyskytujúceho skládkového plynu do okolitého vzduchu. Zo 14 skúmaných druhov rakoviny (7 u mužov a 7 u žien), sa 10 (alebo 71 %) naslo zvýsených ale iba dva (rakovina močového mechúra a leukémia u žien) dosiahli statistickú význačnosť na 5 % úrovni. Medzi siedmimi skúmanými druhmi boli leukémia, non-Hodgkinov lymfóm, rakovina pečene, pľúc, obličiek, močového mechúra a mozgu. U žien žijúcich v blízkosti skládok bol zvýsený výskyt vsetkých siedmich druhov rakoviny. U mužov bol výskumom zistený (aj keď statisticky nezávadný) výskyt rakoviny pľúc, močového mechúra a leukémie. Na New Yorkskej stúdii je najprekvapivejsie to, že skúmala iba 38 skládok. Ministerstvo zdravotníctva začalo sledovať 131 skládok, ale napokon z nich skúmalo iba 38 (29%), na základe toho, že iba týchto 38 pravdepodobne uvoľňovalo plyny. Naproti tomu, stúdia 356 Kalifornských skládok z roku 1990 zistila, že 240 z nich (67 %) vypúsťalo jedno alebo viac toxických rozpúsťadiel.[2] Nie je jasné, prečo New Yorkské úrady predpokladali, že plyny unikajú iba z 29 % New Yorkských skládok, keď bolo namerané, že toxické plyny unikali zo 67 % skládok testovaných v Kalifornii. Skládkový plyn pozostáva z prirodzene sa objavujúceho metánu a oxidu uhličitého (CO2), ktoré sa tvoria vo vnútri skládky, počas procesu rozkladania odpadu. S tvoriacimi sa plynmi sa zvysuje tlak vo vnútri skládky, nútiac plyny do pohybu. Niektoré z plynov unikajú cez okolitú pôdu alebo sa jednoducho posúvajú smerom hore, kde sa odlučujú. Poväčsine skládkové plyny, ktoré zo skládky unikajú, nesú so sebou toxické chemikálie ako riedidlá (farieb), rozpúsťadlá, pesticídy a ďalsie nebezpečné prchavé organické zlúčeniny (VOCs)*, mnohé z nich chlórov(an)é. Ministerstvo zdravotníctva státu New York skúmalo únik VOCs z 25 skládok a oznámilo v unikajúcich plynoch výskyt chemikálií z chemického čistenia (tetrachlóretylénu), trichlóretylénu, toluénu; 1,1,1-trichlóretánu, benzénu, vinylchloridu, xylénu, etylbenzénu, metylén chloridu; 1,2-dichlóretylénu a chloroformu. Toto nebola prvá stúdia ukazujúca, že ľudia žijúci blízko skládok majú zvýsený výskyt rakoviny.

stúdia rodín žijúcich blízko veľkej skládky (tuhého) komunálneho odpadu - Miron Quarry v Montreale, Quebeku, z roku 1995 zaznamenala zvýsený výskyt rakovín žalúdka, pečene, prostaty a pľúc u mužov a rakovín žalúdka a krčka / maternice u žien. [3]

stúdia z roku 1984 oznamuje, že u mužov (ale nie u žien) žijúcich v blízkosti miesta skládky Drake Superfund v Pennsylvánii, (USA), bol nadmerný výskyt rakovín močového mechúra, hoci nemohlo byť vylúčené, že pracovné expozície boli pôvodom týchto rakovín. [4]

stúdia z roku 1990 zistila zvýsený výskyt rakoviny močového mechúra v severozápadnom Illinois, (USA), kde skládka kontaminovala (znečistila) zdroj komunálnej vody trichlóretylénom, tetrachlóretylénom a inými chlórov(an)ými rozpúsťadlami. [5]

stúdia Americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA) z roku 1989 skúmala 593 skládok odpadu v 339 Amerických okresoch (krajoch), odhadujúc zvýsený výskyt rakoviny močového mechúra, pľúc, žalúdka a konečníka v okresoch s najvyssou koncentráciou skládok odpadu. [6]

Zvýsený výskyt leukémie bol oznámený v obci blízko čiernej skládky toxického odpadu v Severnom Porýní - Westfálsku, v Nemecku. [7]

stúdia detí s leukémiou vo Woburne, Massachusets, statisticky spojila (zlúčila) choroby so zásobami pitnej vody, ktoré boli kontaminované skládkou odpadu. [8]

Leukémie a rakovina močového mechúra sú teda najbežnejsie oznamované rakoviny medzi obyvateľstvom žijúcim blízko skládok, čo podporuje nedávne zistenia v New Yorku. Nemalo by byť žiadnym prekvapením, že bývanie v blízkosti skládok je zdraviu nebezpečné a nezáleží, či je to skládka tuhého komunálneho alebo nebezpečného odpadu. Skládky nebezpečného odpadu skladujú nežiadúce (nechcené) toxické zvysky z výrobných procesov. Na druhej strane skládky komunálneho odpadu uskladňujú vyhodené výrobky, z ktorých boli mnohé vyrobené z toxických materiálov. Odpady vychádzajú z továrne zadným východom, zatiaľ čo výrobky vychádzajú predným vchodom, ale potom, čo sú zakopané v zemi, oboje - odpady aj výrobky vytvárajú veľmi podobné nebezpečenstvo pre prostredie, život v prírode a ľudí. Presakujúca voda (kvapalina) produkovaná vo vnútri týchto dvoch druhov skládok je chemicky identická[9].[viď REHW # 90]

Najbežnejsie oznamovaný dôsledok života v blízkosti skládok je nízka hmotnosť pri narodení a malá veľkosť u detí. Prvá pozorná stúdia tohto predmetu sa uskutočnila v Love Canal blízko Niagarských vodopádov, v státe New York. V známej stúdii publikovanej v roku 1989 výskumníci zistili, že deti, ktoré žili prinajmensom 75 % svojho života blízko Love Canal - smutne známej chemickej toxickej skládky - mali výrazne mensiu veľkosť ako deti, ktoré žili ďalej od skládky.

Tieto výsledky obstáli dokonca aj po kontrolách hmotnosti pri narodení, sociálno - ekonomického postavenia a rodičovskej hmotnosti.[10]. Predchádzajúca stúdia (z 1984) ukázala, že deti, ktoré žili blízko Love Canal mali abnormálne nízku hmotnosť pri narodení [11]. Nasledovný rok iná stúdia potvrdila nízku hmotnosť pri narodení u detí narodených rodičom žijúcim blízko Love Canal [12]. Zdá sa, že nezostávajú žiadné ďalsie pochybnosti o tom, že deti z Love Canal boli ohrozené vystavením 20.000 ton chemických odpadov zakopaných na ich zadných dvoroch. Tieto odpady tam zostávajú a rodiny, ktoré sa do domovov v Love Canal prednedávnom nasťahovali sú pravdepodobne tiež v nebezpečenstve. stúdie detí, žijúcich blízko iných skládok potvrdili tieto zistenia. stúdia rodín, žijúcich blízko skládky Lipari v New Jersey oznámili nízku hmotnosť pri narodení u detí narodených v rokoch 1971 - 1975, keď sa predpokladalo, že skládka vypúsťala najväčsie množstvo toxických látok do okolitého prostredia [13]. stúdia ľudí, žijúcich blízko skládky BKK v Los Angeleskom okrese, v Kalifornii - USA, z roku 1997 oznamovala značne zníženú hmotnosť pri narodení u detí narodených v čase, keď sa na skládke vykladalo najviac odpadu. stúdia rodín, žijúcich blízko veľkej skládky tuhého komunálneho odpadu (Miron Quarry) neďaleko Montrealu, v státe Quebec, (v Kanade), z roku 1995 zistila 20 % zvýsenie pravdepodobnosti nízkej pôrodnej hmotnosti u tých, ktorí boli vystavení plynom zo skládky najviac [15]. Prinajmensom päť stúdií oznámilo nálezy zvýsenej pravdepodobnosti vrodených porúch u detí, ktorých rodičia žijú blízko skládky. Vo Walese bola pravdepodobnosť vrodených chýb zdvojnásobená u rodín, žijúcich v blízkosti skládky Nant-y-Gwyddon [16]. stúdia v oblasti San Franciska z roku 1990 zistila 1,5 násobné zvýsenie pravdepodobnosti vrodených chýb (poskodení) srdca a obehového systému novorodencov, ktorých rodičia žili v blízkosti skládky s tuhým komunálnym alebo nebezpečným odpadom [17]. stúdia 590 skládok nebezpečného odpadu v státe New York z roku 1990 zistila 12 % zvýsenie výskytu vrodených chýb v rodinách žijúcich v okruhu míle od skládky [18]. stúdia žien žijúcich v okruhu stvrť míle od skládky Superfund z roku 1997 odhalila dva až stvornásobne zvýsenú pravdepodobnosť, že narodené dieťa bude mať poskodenú nervovú trubicu alebo srdce [19]. Predbežná správa z roku 1997 zistila statisticky význačnú 33 % pravdepodobnosť vrodeného poskodenia detí, narodených rodinám žijúcim v okruhu (do) 3 km (1,9 míle) od ktorejkoľvek z 21 skládok v 10 európskych krajinách [20].

Výskumníci Londýnskej skoly Hygieny a Tropickej Medicíny (London School of Hygiene and Tropical Medicine) prednedávnom znovu preskúmali 46 stúdií účinkov skládok na ľudské zdravie [21]. Usúdili, že "Skládky môžu, za určitých okolností predstavovať skutočné nebezpečenstvo." Taktiež podotkli, že presné mechanizmy nebezpečenstva zostávajú neznáme. Je najväčsím nebezpečenstvom znečistenie vody alebo vzduchu ? To zatiaľ nik presne nevie. Ale dôkazy sa zdajú byť ohromujúce : žitie blízko skládky môže byť nebezpečné. Pokiaľ zostaneme spoločnosťou závislou na chlórovom priemysle a iných toxických technológiách, nase odpady budú toxické a miesta, kde ich zahrabávame budú zdraviu skodlivé este dlho do budúcnosti. .