Dôležitým zistením tiež je, že znečistenie vzduchu nepredstavuje rovnaké riziko pre všetky kategórie obyvateľstva. Individuálna citlivosť sa mení, pričom istá časť populácie je vo výrazne vyššom riziku. Sú to hlavne deti, starší ľudia, tí ktorí už trpia chorobami, tehotné ženy a ich budúce deti. Napriek tomu, že emisie z dopravy sa považujú za nižšie riziko pre zdravie ako napr. fajčenie alebo nesprávna výživa, Svetová Zdravotnícka Organizácia (WHO) udáva, že iba emisie tuhých častíc sú v EÚ zodpovedné za 25 milión ochorení dýchacích ciest detí a 32 000 predčasných úmrtí každý rok. Priemerné skrátenie dĺžky života v dôsledku emisií tuhých častíc predstavuje asi 1,1 roka. Vzhľadom na to, že sa jedná o priemernú hodnotu, môže toto skrátenie pre niektorých jednotlivcov predstavovať aj niekoľko rokov. V USA sa odhaduje, že náklady na zdravotnú starostlivosť vyvolané znečistením ovzdušia predstavujú asi 1 dolár na každý galón (cca 4 litre) spáleného benzínu a len v tejto krajine dosahujú ročne 133,8 miliárd dolárov. AKO SA VONKAJŠIE ZNEČISTENIE DOSTÁVA DO TELA

Škodlivé látky sa do ľudského organizmu môžu dostať buď vdýchnutím, požitím alebo absorpciou cez pokožku. Vdychovanie je najdôležitejšou cestou, pri ktorej škodliviny prenikajú hlboko do pľúc, kde poškodzujú pľúcne bunky. Napríklad ozón, ktorý je dôležitým oxidantom, poškodzuje bunky na stenách pľúc. V súvislosti so zvýšenou koncentráciou ozónu vo vzduchu bol pozorovaný zvýšený výskyt zdravotných poškodení u ľudí vykonávajúcich fyzicky namáhavú činnosť vonku. Ľudský organizmus má proti niektorým škodlivinám vybudované obranné funkcie. Pľúca sú napr. schopné niektoré látky vlastným mechanizmom odstrániť. Častice s veľkosťou 10 a viac m m sa zachytávajú v nose a membránach (ľudský vlas má hrúbku asi 70m m). Sú to však častice s hrúbkou menšou ako 2 m m, ktoré organizmus nezachytí, a ktoré postupujú hlboko do pľúc. Dnes je stále viac odborníkov presvedčených, že práve tieto malé častice sú najviac zodpovedné za vážne poškodenie zdravia. V prípade iných škodlivín ako je napr. ozón, organizmus nemá žiaden mechanizmus (na rozdiel od tuhých častíc) na zabránenie jeho vstupu do pľúc. TUHÉ ČASTICE

Hladina tuhých častíc (TČ) vo vzduchu predstavuje pre zdravie človeka vážne riziko. Svetová zdravotnícka organizácia zatiaľ nestanovila prah pre TČ, pretože sa predpokladá, že aj minimálne úrovne TČ vo vzduch spôsobujú zdravotnú ujmu.