Hoci EÚ takýto limit stanovila na úrovni 50 m g/m3 ako 24-hodinový priemer pre koncentráciu mikročastíc (veľkosť častíc menšia ako 10 m m - PM10), v súčasnosti takmer vo všetkých európskych mestách je táto úroveň prekračovaná. V poslednom čase bolo získaných veľa nových vedeckých poznatkov o účinkoch TČ na úmrtnosť ľudí. Z výsledkov vyplýva, že nárast koncentrácie TČ vo vzduchu o každých 10 m g/m3 vedie k 1%-nému nárastu úmrtnosti. Štúdie poukazujú aj na to, že okrem chorých ľudí, ktorí sú vo všeobecnosti v oveľa vyššom riziku, sa nárast počtu úmrtí prejavil aj u kojencov. Okrem toho sú TČ zodpovedné za nárast počtu hospitalizovaných osôb s chronickými dýchacími problémami, za zvýšený výskyt astmy, zápaly nosohltana a chrípkové ochorenia. Podľa štúdie American Lung Assocation už veľmi malé koncentrácie častíc vo vdychovanom vzduchu majú za následok zdravotné poškodenia. Na základe sledovaní v americkom Seattle vyplynulo, že každý ôsmy astmatický záchvat je spôsobený expozíciou častíc vo vzduchu. Táto súvislosť sa potvrdila už pri koncentráciách častíc na úrovni 30 m g/m3, americká legislatíva však stanovuje limit na úrovni 150 m g/m3. Podľa tejto štúdie, uverejnenej v apríli 1997 v časopise American Review of Respiratory Disease, nárast koncentrácie častíc o každých 30 m g/m3 má za následok nárast astmatických záchvatov o 12%. Podľa amerických odborníkov D. Dockeryho a P. Schwartza z Harvardskej univerzity spôsobuje prítomnosť častíc vo vzduchu predčasné úmrtia u 60 tisíc Američanov každý rok. Z hľadiska možného výskytu rakoviny u ľudí sa tuhé častice považujú za pravdepodobne rakovinotvorné, čo bolo potvrdené štúdiami na zvieratách. Z dlhodobých sledovaní TČ vo vzduchu v mestách USA vyplýva, že riziko vzniku rakoviny pľúc je jednoznačne vyššie u ľudí v mestách so zvýšenou koncentráciou TČ, ako u ľudí žijúcich v čistejších mestách. .