Skupina umelých látok HFC, PC a SF sú tiež skleníkovými plynmi, ale prispievajú nepriamo k skleníkovému efektu atmosféry.
Keď hovoríme o emisiách skleníkových plynoch, máme na mysli CO2, CH4, a N2O a „nové plyny“ ako ich definuje Kjótsky protokol. Hoci patria medzi prirodzené zložky ovzdušia, ich súčasný obsah v atmosfére je významne ovplyvnený ľudskou činnosťou. Rast koncentrácie skleníkových plynov v atmsofére vedie k zosilňovaniu skleníkového efektu a tým k dodatočnému otepľovaniu atmosféry.
Koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére sú vytvárané rozdielom medzi ich emisiou a záchytom. Z toho potom vyplýva, že zvyšovanie ich obsahu v atmosfére prebieha dvoma mechanizmami:
1. emisiami do atmosféry
2. zoslabovaním prirodzených záchytných mechanizmov
Globálne ročná antropogénna emisia oxidu uhličitého sa pohybuje okolo 4 – 8 mld. ton C. Najvýznamnejším zdrojom „nového“ CO2 je spaľovanie fosílnych palív a výroba cementu. CO2 sa uvolňuje aj z pôdy, ale tento príspevok je zložitejšie kvantifikovať. Oxid uhličitý v atmosfére je veľmi stabilný má životnosť desiatky rokov. Z atmosféry je osdtraňovaný komplexom prirodzených záchytných mechanizmov. Predpokladá sa, že 40% dnes emitovaného CO2 je absorbovaných oceánmi. Ďalším dôležitým záchytným mechanizmom je fotosyntéza vegetáciou a morským planktónom, avšak len prechodným, nakoľko po odumretí rastliny sa CO2 opäť uvoľní.
Hladinu metánu v ovzduší ovplyvňuje ľudská činnosť viacerými spôsobmi. Transformácia pôdy na poľnohospodársku, chov HD, ťažba uhlie, transport a využívanie zemného plynu a spaľovanie biomasy sú antropogénne činnosti. Prírodné zdroje metánu nie sú zatiaľ plne preskúmané, takže úloha CH4 v mechanizme klimatickej zmeny nie je celkom jasná. Na rozdiel od CO2 dochádza k jeho deštrukcii chemickými reakciami v atmosfére, doba života 10- 12 rokov. Celková ročná antropogénna emisia sa dnes udáva okolo 0,4 mld. ton CH4, emisia z prírodných zdrojom je okolo 0,16 mld. ton.
Oxid dusíka sa dostáva do atmosféry z viacerých zdrojov. Najvýznamnejším sa javia emisie z pôdy. Zdrojom emisií je spaľovanie palív, niektoré priemyselné technológie, veľkochovy dobytka a odpadové vody. Celosvetová antropogénna emisia sa odhaduje na 3 – 7 mil ton N/rok. Prírodné zdroje sú asi 2x väčšie ako antropogénne. N2O je odbúraný hlavne fotolyticky v stratosfére.
PFC, HFC a SF sa dostávajú do atmosféry len vplyvom ľudskej činnosti. Používajú sa ako nosné plyny v sprayoch, náplne chladiacich a hasiacich systémov, ako aj izolačné látky, rozpúšťadlá pri výrobe polovodičov a i. Okrem toho, že atakujú stratosférický ozón, sú to veľmi silné inertné skleníkové plyny s dobou života napr. perfluórmetán (CH4) až 50 000 rokov.