To znamená, že aj malé emisie majú veľký negatívny dopad na životné prostredie.

Stručná definícia
Antropogénne emisie plynov spôsobujúcich skleníkový efekt (GHG – Greengouse gases) – oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusíka merané na národnej úrovni.

Merná jednotka
Ročné emisie v Gg (gigagramoch) CO2 ekvivalentu, emisie metánu a oxidu dusíka sa prepočítajú na CO2 ekvivalent s použitím potenciálu globálneho otepľovania (Global Warming potentials), ročné percentuálne zmeny celkových emisií skleníkových plynov od roku 1990 a pomer zmien týchto emisií pre každý štát, ktorý pristúpil k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy.

Agenda 21
Kapitola 9: Ochrana ovzdušia

Účel
Tento ukazovateľ je mierou najdôležitejších antropogénnych emisií, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.

Dôležitosť z hľadiska TUR
Aj keď existujú prirodzené emisie skleníkových plynov, ako zdroj zmeny klímy boli identifikované predovšetkým antropogénne emisie. Hodnotiaca správa IPCC z roku 1995 je predmetom Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Tieto emisie sú vo veľkej miere ovplyvnené výrobou a spotrebou energie v danej krajine, štruktúrou jej priemyslu, dopravným systémom, jej poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom a spotrebiteľskými návykmi jej obyvateľov. Emisie metánu a oxidu dusíka sú ovplyvňované predovšetkým poľnohhospodárskou výrobou, odpadovým hospodárstvom a chovom zvierat v danej krajine.
Zmena klímy je čiastočne dôsledkom zvyšujúcej sa koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Globálne otepľovanie v dôsledku antropogénnych emisií skleníkových plynov nemusí mať škodlivý účinok na ekosystémy. Ak je nárast globálnej teploty v medziach 0,1C na jednu dekádu a ak je maximálne celkové oteplenie v porovnaní s predindustriálnym obdobím vyššie o 2C, v takomto prípade sa môžu ekosystémy prispôsobiť teplotným zmenám v rámci uvedených limitov.
Medzivládny panel o zmene klímy vypočítal hladiny pre najdôležitejšie skleníkové plyny, ktoré by mohli viesť k stabilizácii celkových emisií skleníkových plynov a ktoré by sa neprejavovali škodlivým účinkom. Koncentrácia skleníkových plynov sa od predindustriálnej éry zvýšila z 280 ppm na 370 ppm v roku 2000. Od konca 19. storočia stúpla priemerná teplota o 0,3 až 0,6C, pričom za posledných 40 rokov stúpla o 0,2 až 0,4C.
Podľa najnovších analýz vykonaných v rámci spravovania tretej hodnotiacej správy medzivládneho panelu pre zmenu klímy sa očakávajú globálne ročné emisie oxidu uhličitého z energetických zdrojov v roku 2100 v rozsahu 12,1 až 135,6 mld ton, pričom zo zmeny využivania pôdy od poklesu o 9,2 mld ton po vzostup o 5,5 mld ton oxidu uličitého. Oxid siričitý v atmosfére má opačný efekt ako oxid uhličitý, preto je potrebné modelovať aj vývoj jeho emisií. Ročné emisie oxidu siričitého budú vrcholiť v priebehu jednej alebo dvoch dekád a potom budú klesať, pričom v roku 2100 sa budú pohybovať medzi 22 – 166 mil ton, čo je významne menej ako sa očakávalo v predchádzajúcich analýzach.
Prepočty modelov založené na uvedených predpokladoch ukazujú že výslekdom by bol predchádzajúcich modelovaní, ktoré očakávali oteplenie o 1 až 3,5C. Tieto vyššie projekcie sú výsledkom nižších očakávaných emisií oxidu siričitého, ktoré inak majú tendenciu ochladzovať podnebie.

Oxid uhličitý (CO2)
Najvýznamnejším zdrojom CO2 na Slovensku je spaľovanie fosílnych palív pri výrobe energie a v doprave.