Hodnotenie vybraných ukazovateľov TUR

Emisie oxidu siričitého

Oxid siričitý patrí spolu s oxidmi dusíka, oxidom uhoľnatým a tuhými znečisťujúcimi látkami medzi základné znečisťujúce látky.
Súčasné poznatky dokumentujú, že najčastejšie exhalovaná škodlivina je SO2, ktorá vzniká oxidáciou síry všetkých fosílnych palív. SO2 je nebezpečný hlavne preto, že nekontaminuje prostredie len v bezprostrednej blízkosti zdroja, lebo jeho rozširovanie v ovzduší ovplyvňuje celkový system prúdenia v rôznych vrstvách atmosféry.
Pri posudzovaní vplyvu SO2 v blízkosti veľkých zdrojov treba zohľadniť, že SO2 v atmosfére sa môže postupne oxidovať na oxid sírový. Rýchlosť tejto oxidácie závisí od intensity slnečného žiarenia a obsahu vodných pár. SO2 sa zlučuje s dažďovou vodou na kyselinu siričitú a jej oxidáciou vzniká kyselina sírová. Touto reakciou sa SO2 postupne vymýva z atmosféry, pričom toto vymývanie nie je obmedzené len na oblasť jeho produkcie, ale aj na oblasti, kde nie je vôbec alebo len v malom množstve produkovaný. Takto nastáva okysľovanie zrážkových vôd na zemeguli so všetkými dôsledkami na prírodné i umelé zložky životného prostredia.
V našich klimatických a geomorfologických podmienkach je dokázané, že v prízemných vrstvách vzduchu sú merateľné koncentrácie SO2 zistené vo vzdialenosti 30 – 40 km od jeho zdoja. V prízemných vrstvách atmosféry sú škody jeho pôsobenia najintenzívnejšie a lokalizované v blízkosti zdroja emitácie.
Chronické pôsobenie oxidov síry na zdravie ľudí je veľmi nepriaznivé. Opakujúce sa zápaly dýchacích orgánov v detskom veku môžu viesť v dospelosti k chronickým bronchitídam a ďalším zdravotným komplikáciám.
Zároveň oxid siričitý negatívne pôsobí na rastlinnú produkciu I na živočíšstvo.

Preto sledovanie tohto ukazovateľa je opodstatnené.

Stručná definícia
Antropogénne emisie oxidu siričitého, vyjadrené ako množstvo oxidu siričitého na národnej úrovni.

Merná jednotka
V tonách alebo 1000 tonách, % zmena emisií v určitom čase (napríklad percentuálna zmena emisií medzi rokom 1980 a 1995).
Navrhovaný menovateľ: na jedného obyvateľa, na jednotku hrubého domáceho produktu (HDP), na jednotku hrubej spotreby energie.

Agenda 21
Kapitola 9: Ochrana ovzdušia

Účel
Tento ukazovateľ sa používa pri environmentálnom hodnotení národnej politiky a pri popisovaní environmentálnych tlakov v súvislosti so znižovaním úniku (vypúšťania) emisií do ovzdušia.

Dôležitosť z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja
Množstvá antropogénnych emisií oxidu siričitého závisia od štruktúry priemyslu danej krajiny a od spotreby energie, ktorú ovplyvňuje energetická intenzita a efektívnosť.Taktiež národné normy, týkajúce sa kontroly znečisťovania ovzdušia, a využívanie čistejších výrobných technológií majú vplyv na emisie. Sú indikátorom dopadu ľudskej činnosti, kontrétne výroby a spotreby na životné prostredie. Úsilie jednotlivých krajín znížiť emisie oxidu siričitého je vyjadrené v ich národných politikách a v medzinárodných záväzkoch. Ku konkrétnym opatreniam v tejto oblasti patria štrukturálne zmeny v nárokoch na energiu (úspory energie a náhrada palív), ako aj politika kotroly znečisťovania a technické opatrenia.
Zlúčeniny síry a dusíka sú zdrojom acidifikácie životného prostredia. Pôvodcami antropogénnych sírnych oxidov sú predovšetkým energetika, priemyselné spaľovacie a výrobné postupy. Emisie síry prispievajú k lokálnemu znečisteniu a vo veľkej miere aj k diaľkovému znečisteniu ovzdušia.
Pôsobenie oxidov síry na ľudský organizmus prispieva k ochoreniam dýchacieho systému a k úmrtnosti v dôsledku respiračných ochorení. Najcitlivejšie skupiny populácie na oxid siričitý sú astmatici, ľudia s kardiovaskulárnymi a chronickými pľúcnymi ochoreniami, deti a starší ľudia.
Oxid siričitý funguje ako prekurzor kyseliny sírovej, ktorá môže zabíjať vodné organizmy, poškodzovať ľudské sídla a budovy. Síra je najväčším komponentom narastajúcej acidifikácie životného prostredia. Atmosférická síra sa zvyčajne neabsorbuje vegetáciou, ale prechádza cez pôdu a tvorí sulfáty. Síra sa môže deponovať vo forme duchej, vlhkej a kondenzovanej forme.

Emisie oxidu siričitého v SR
Vývoj emisií znečisťujúcich látok má v SR od roku 1989 jednoznačne klesajúcu tendenciu. Konkrétne emisie SO2 poklesli v období 1989 – 1999 o 69,7%.

Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok za obdobie 1989 – 1999 (v tis.ton)


Celkové emisie oxidu siričitého za rok 1999
Katégorie zdrojov SO2
tis.

t %
REZZO 1 147,111 85,3
REZZO 2 10,577 6,1
REZZO 3 12,087 7,0
REZZO 4 2,724 1,6
Spolu 172,499 100,0
Legenda:
REZZO 1 – stacionárne zdroje s tepelným výkonom väčším ako 5MW a vybrané technológie (veľké zdroje znečistenia)
REZZO 2 – stacionárne zdroje s tepelným výkonom od 0,2 do 5 MW a vybrané technológie (stredné zdroje)
REZZO 3 – stacionárne zdroje s tepelným výkonom do 0,2 MW (malé zdroje)
REZZO 4 – mobilné zdroje bez ohľadu na výkon

Emisie oxidu siričitého podľa zdoja emisií za obdobie 1995 - 1999

V roku 2000 bolo na území SR v činnosti 5 staníc na monitorovanie regionálneho znečistenia ovzdušia: Chopok, Topoľníky, Liesek, Stará Lesná a Stalina.
V tomto roku sa regionálna úroveň koncentrácií oxidu siričitého pohybovala v rozpätí 0,72g S.m-3 (Chopok) až 4,15g S.m-3 (Topoľníky). V porovnaní s predchádzajúcim rokom sú hodnoty oxidu siričitého na všetkých staniciach nižšie. Horná hranica koncentračného rozpätia predstavuje menej než 42% z hodnoty kritickej úrovne oxidu siričitého (kritická úroveň pre les a prirodzenú vegetáciu je 10g S.m-3 a pre poľnohospodárske plodiny 15g S.m-3).
Pri porovnaní s rokom 1999 boli koncentrácie síranov v atmosférickom aerosóle v roku 2000 na všetkých regionálnych staniciach nižšie. Regionálne úroveň koncentrácie síranov na Chopku bola 0,23g S.m-3, v Starej Lesnej 0,87g S.m-3 a na ostatných regionálnych staniciach boli koncentrácie síranov vyššie ako 1g S.m-3, v Topoľníkoch boli najvyššie, 1,51g S.m-3. Percentuálne zastúpenie síranov na celkovej hmotnosti atmosférického aerosólu bolo 4 – 15%. Pomer koncentrácií síranov a oxidu siričitého, vyjadrený v síre, predstavuje interval 0,32 – 0,57, čo zodpovedá regionálnej úrovni znečistenia.
V roku 2000 bolo na Slovensku v prevádzke 23 automatických staníc, ktoré monitorovali hlavné škodliviny vrátane SO2. Prekročenie emis. limitov SO2 sa nevyskytlo na žiadnej monitorovacej stanici a rovnako neboli prekročené ani imisné limity. Úroveň znečistenia ovzdušia oxidom siričitým sa vyznačuje značným sezónnym chodom čo sa prejavuje aj relatívne nízkym ročným priemerom. Napriek tomu, že imisné limity nie sú prekrášované nastanici Prievidza vyskytlo sa prekročenie osobitných imisných limitov.

Územie SR je stredne ekologicky citlivé na depozíciu síry. Hodnota kritickej depozície síry na území SR predstavuje 1-3 gSm-2r-1 alebo 10-30 kgSha-1r-1. Skutočná depozícia síry však predstavuje v ostatnom desaťročí prekračovanie týchto hodnôt asi na 25% lesných plôch. Aj napriek poklesu európskych emisií SO2 hodnoty celkovej depozície síry sú vyššie ako kritická záťaž.

Emisie oxidu siričité vo vranovskom regióne
Podľa indexu znečistenia ovzdušia (IZO) lokalita Vranov nad Topľou patrí medzi stredne a mierne znečistené oblasti. Úroveň znečistenia sa pohybuje pod hodnotami imisných limitov. Vzhľadom na imisné limity má najväčší podiel na znečistení prašnosť a oxidy dusíka. Úroveň znečistenia oxidom siričitým je nižšia a priemerné ročné koncentrácie sa pohybujú od 13,6 – 29,3 g m-3.

Zhodnotenie
Celkovo sa na území SR v období rokov 1989 – 1999 zmenšilo množstvo emitovaných základných znečisťujúcich látok o 57,9%, čo predstavuje priemerný ročný pokles emisií o takmer 6%.

Výrazne k takémuto trendu prispel útlm hospodárstva, zmena palivovej základne v prospech ušľachtilých palív ako aj uplatňovanie a presadzovanie nových právnych predpisov na ochranu ovzdušia spojených s uplatňovaním moderných technológií.
Z hľadiska diaľkového šírenia látok znečisťujúcich ovzdušie je SR naďalej exportérom škodlivín (a to i napriek výraznému zníženiu emisií) i keď na druhej strane pomerne značné množstvá emisií SO2 a NOx aj príjimame. V roku 1998 bolo na územie SR importované cca 75 700 t síry (151 400 t SO2) a z územia SR bolo exportovaných 74 600 t síry (149 200 t SO2), tj o 100 t menej.

Emisie plynov spôsobujúcich skleníkový efekt

Skleníkový efekt atmosféry
Je spôsobený tým, že skleníkové plyny v atmosfére (vodná para, oxid uhličitý, metán, oxid dusný a ďalšie) voľne prepúšťajú krátkovlnné slnečné žiarenie. To dopadá na zemský povrch a zohrieva ho. Dlhovlnné (infračervené) žiarenie je z väčšej časti týmito plynmi zachytené a čiastočne spätne vyžiarené k zemskému povrchu. Priemerná teplota prízemnej atmosféry je potom o 33C vyššia, ako by bola bez skleníkových plynov.
Obsah oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného v atmosfére je ovplyvnený ľudskou činnosťou. Rast koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére vedie k zosilňovaniu skleníkového efektu a vytvára hrozbu zmeny klímy.

Rámcový dohovor OSN o zmene klímy
Zmena globálnej klímy, spôsobená antropogénnou emisiou skleníkových plynov je najvýznamnejší environmentálny problém v doterajšej histórii ľudstva. Na konferencii OSN o životnom prostredí a udržateľnom rozvoji bol prijatý Rámcový dohovor OSN o zmene klímy – základný medzinárodný právny nástroj na ochranu globálnej klímy. Konečným cieľom dohovoru je dosiahnuť stabilizáciu koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá ešte nevyvolá nebezpečné interferencie s klimatickým systémom.
Dohovor o zmene klímy v SR vstúpil do platnosti 23.11.1994. Slovensko akceptovalo všetky záväzky dohovoru, vrátane zníženia emisií skleníkových plynov je jednou z povinnosti vyplývajúcou z dohovoru.

Kjótsky protokol
V decembri 1997 sa konala v Kjóte v Japonsku 3. konferencia strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktorej ťažiskom bolo prijatie Kjótského protokolu, z ktorého znamená v období rokov 2008 – 2012 neprekročiť úroveň emisií skleníkových plynov z roku 1990 zníženú o 8%.

Skleníkové plyny
Najvýznamnejším skleníkovým plynom v atmosfére je vodná para, ktorá spôsobuje asi dve tretiny celkového skleníkového efektu. Jej obsah v atmosfére nie je priamo ovplyvňovaný ľudskou činnosťou, v zásade je determinovaný prirodzeným kolobehom vody veľmi zjednodušene povedané, rozdielom medzi výparom a zrážkami. Po nej nasleduje oxid uhličitý s príspevkom 30%, oxid dusný a ozón spolu 3%.

Skupina umelých látok HFC, PC a SF sú tiež skleníkovými plynmi, ale prispievajú nepriamo k skleníkovému efektu atmosféry.
Keď hovoríme o emisiách skleníkových plynoch, máme na mysli CO2, CH4, a N2O a „nové plyny“ ako ich definuje Kjótsky protokol. Hoci patria medzi prirodzené zložky ovzdušia, ich súčasný obsah v atmosfére je významne ovplyvnený ľudskou činnosťou. Rast koncentrácie skleníkových plynov v atmsofére vedie k zosilňovaniu skleníkového efektu a tým k dodatočnému otepľovaniu atmosféry.
Koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére sú vytvárané rozdielom medzi ich emisiou a záchytom. Z toho potom vyplýva, že zvyšovanie ich obsahu v atmosfére prebieha dvoma mechanizmami:
1. emisiami do atmosféry
2. zoslabovaním prirodzených záchytných mechanizmov
Globálne ročná antropogénna emisia oxidu uhličitého sa pohybuje okolo 4 – 8 mld. ton C. Najvýznamnejším zdrojom „nového“ CO2 je spaľovanie fosílnych palív a výroba cementu. CO2 sa uvolňuje aj z pôdy, ale tento príspevok je zložitejšie kvantifikovať. Oxid uhličitý v atmosfére je veľmi stabilný má životnosť desiatky rokov. Z atmosféry je osdtraňovaný komplexom prirodzených záchytných mechanizmov. Predpokladá sa, že 40% dnes emitovaného CO2 je absorbovaných oceánmi. Ďalším dôležitým záchytným mechanizmom je fotosyntéza vegetáciou a morským planktónom, avšak len prechodným, nakoľko po odumretí rastliny sa CO2 opäť uvoľní.
Hladinu metánu v ovzduší ovplyvňuje ľudská činnosť viacerými spôsobmi. Transformácia pôdy na poľnohospodársku, chov HD, ťažba uhlie, transport a využívanie zemného plynu a spaľovanie biomasy sú antropogénne činnosti. Prírodné zdroje metánu nie sú zatiaľ plne preskúmané, takže úloha CH4 v mechanizme klimatickej zmeny nie je celkom jasná. Na rozdiel od CO2 dochádza k jeho deštrukcii chemickými reakciami v atmosfére, doba života 10- 12 rokov. Celková ročná antropogénna emisia sa dnes udáva okolo 0,4 mld. ton CH4, emisia z prírodných zdrojom je okolo 0,16 mld. ton.
Oxid dusíka sa dostáva do atmosféry z viacerých zdrojov. Najvýznamnejším sa javia emisie z pôdy. Zdrojom emisií je spaľovanie palív, niektoré priemyselné technológie, veľkochovy dobytka a odpadové vody. Celosvetová antropogénna emisia sa odhaduje na 3 – 7 mil ton N/rok. Prírodné zdroje sú asi 2x väčšie ako antropogénne. N2O je odbúraný hlavne fotolyticky v stratosfére.
PFC, HFC a SF sa dostávajú do atmosféry len vplyvom ľudskej činnosti. Používajú sa ako nosné plyny v sprayoch, náplne chladiacich a hasiacich systémov, ako aj izolačné látky, rozpúšťadlá pri výrobe polovodičov a i. Okrem toho, že atakujú stratosférický ozón, sú to veľmi silné inertné skleníkové plyny s dobou života napr. perfluórmetán (CH4) až 50 000 rokov.

To znamená, že aj malé emisie majú veľký negatívny dopad na životné prostredie.

Stručná definícia
Antropogénne emisie plynov spôsobujúcich skleníkový efekt (GHG – Greengouse gases) – oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusíka merané na národnej úrovni.

Merná jednotka
Ročné emisie v Gg (gigagramoch) CO2 ekvivalentu, emisie metánu a oxidu dusíka sa prepočítajú na CO2 ekvivalent s použitím potenciálu globálneho otepľovania (Global Warming potentials), ročné percentuálne zmeny celkových emisií skleníkových plynov od roku 1990 a pomer zmien týchto emisií pre každý štát, ktorý pristúpil k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy.

Agenda 21
Kapitola 9: Ochrana ovzdušia

Účel
Tento ukazovateľ je mierou najdôležitejších antropogénnych emisií, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.

Dôležitosť z hľadiska TUR
Aj keď existujú prirodzené emisie skleníkových plynov, ako zdroj zmeny klímy boli identifikované predovšetkým antropogénne emisie. Hodnotiaca správa IPCC z roku 1995 je predmetom Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Tieto emisie sú vo veľkej miere ovplyvnené výrobou a spotrebou energie v danej krajine, štruktúrou jej priemyslu, dopravným systémom, jej poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom a spotrebiteľskými návykmi jej obyvateľov. Emisie metánu a oxidu dusíka sú ovplyvňované predovšetkým poľnohhospodárskou výrobou, odpadovým hospodárstvom a chovom zvierat v danej krajine.
Zmena klímy je čiastočne dôsledkom zvyšujúcej sa koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Globálne otepľovanie v dôsledku antropogénnych emisií skleníkových plynov nemusí mať škodlivý účinok na ekosystémy. Ak je nárast globálnej teploty v medziach 0,1C na jednu dekádu a ak je maximálne celkové oteplenie v porovnaní s predindustriálnym obdobím vyššie o 2C, v takomto prípade sa môžu ekosystémy prispôsobiť teplotným zmenám v rámci uvedených limitov.
Medzivládny panel o zmene klímy vypočítal hladiny pre najdôležitejšie skleníkové plyny, ktoré by mohli viesť k stabilizácii celkových emisií skleníkových plynov a ktoré by sa neprejavovali škodlivým účinkom. Koncentrácia skleníkových plynov sa od predindustriálnej éry zvýšila z 280 ppm na 370 ppm v roku 2000. Od konca 19. storočia stúpla priemerná teplota o 0,3 až 0,6C, pričom za posledných 40 rokov stúpla o 0,2 až 0,4C.
Podľa najnovších analýz vykonaných v rámci spravovania tretej hodnotiacej správy medzivládneho panelu pre zmenu klímy sa očakávajú globálne ročné emisie oxidu uhličitého z energetických zdrojov v roku 2100 v rozsahu 12,1 až 135,6 mld ton, pričom zo zmeny využivania pôdy od poklesu o 9,2 mld ton po vzostup o 5,5 mld ton oxidu uličitého. Oxid siričitý v atmosfére má opačný efekt ako oxid uhličitý, preto je potrebné modelovať aj vývoj jeho emisií. Ročné emisie oxidu siričitého budú vrcholiť v priebehu jednej alebo dvoch dekád a potom budú klesať, pričom v roku 2100 sa budú pohybovať medzi 22 – 166 mil ton, čo je významne menej ako sa očakávalo v predchádzajúcich analýzach.
Prepočty modelov založené na uvedených predpokladoch ukazujú že výslekdom by bol predchádzajúcich modelovaní, ktoré očakávali oteplenie o 1 až 3,5C. Tieto vyššie projekcie sú výsledkom nižších očakávaných emisií oxidu siričitého, ktoré inak majú tendenciu ochladzovať podnebie.

Oxid uhličitý (CO2)
Najvýznamnejším zdrojom CO2 na Slovensku je spaľovanie fosílnych palív pri výrobe energie a v doprave.

Ďalej oxid uhličitý vzniká v technologických procesoch pri výrobe cementu, vápna, magnezitu a používaní vápenca. V tejto bilancii je zahrnutá aj výroba koksu, železa a ocele a emisie CO2 vznikajúce pri produkcii hliníka a amoniaku. Použité boli emisné faktory stanovené na základe obsahu uhlíka v palivách. Do ovzdušia sa CO2 dostáva aj pri konverzii lúk a lesných plôch na poľnohospodársku pôdu a pri lesných požiaroch.
SR má rozlohu 49 036 km2, z toho je 41 % lesných plôch, Od začiatku storočia sa postupne transformuje časť p. p. na lesnú. V období 1950-1999 sa množstvo viazaného uhlíka v lesoch Slovenska zvýšilo zhruba o 50 Tg. To je dôsledok rozširovania zalesnenej plochy a zvýšenia hektárových zásob drevnej hmoty. Fixácia uhlíka v lesných ekosystémoch Slovenska sa stanovuje na základe bilancie uhlíka v nadzemnej a podzemnej časti lesa, včítane zhodnotenia ťažby dreva a lesných požiarov. Ročný záchyt CO2 sa pohybuje v rozmedzí 1500-4000 Gg. Predpokladaná neistota stanovenia sa pohybuje okolo 30-50 %.

Metán (CH4)
Najväčším zdrojom metánu u nás je poľnohospodárstvo, veľkochovy hovädzieho dobytka a ošípaných. CH4 vzniká ako priamy produkt látkovej výmeny bylinožravcov a ako produkt organického odbúravania živočíšnych exkrementov.
Veľmi významným zdrojom metánu sú úniky zemného plynu v nízkotlakových rozvodných sieťach. Metán uniká do ovzdušia aj pri ťažbe hnedého uhlia a pri spaľovaní biomasy. Ďalším významným zdrojom metánu sú skládky komunálneho odpadu a odpadové vody (hlavne septiky a žumpy). Metán vzniká v prostredí bez priameho prístupu kyslíka.

Oxid dusný (N2O)
V poronaní s inými skleníkovými plynmi mechanizmus emisii a záchytov oxidu dusného nie je celkom preskúmaný. Hodnoty sú zaťažené pomerne značným stupňom neistoty. Hlavnou príčinou priamych a nepriamych emisií N2O sú prebytky minerálneho dusíka v pôde (dôsledok intenzívneho hnojenia) a nepriaznivý vzdušný režim pôd (používanie ťažkých mechanizmov pri obrábaní). Emisie v energetike a v doprave boli stanovené základe bilancie spotreby fosílnych palív, aplikovaním degault emisných faktorov podľa IPCC 1996.

Nové plyny (HFCS, PFCS, SF6)
Ich používanie od roku 1995 narastá a tento trend sa očakáva aj v budúcnosti.

Agregované emisie
Sú to celkové emisie skleníkových plynov vyjadrené ako ekvivalent CO2, prepočítané cez GWP100 (Global warning potential).

Najväčší podiel 86 % pripadá CO2, emisie metánu sa pohybujú na úrovni 9 %, N2O prispieva 5% príspevok „nových plynov je menší ako 1 %.

ZHODNOTENIE

Na základe bilancie vzťahujúcej sa k roku 1999 celkové antropogénne emisie CO2 dosiahli 45 mil. t (v roku 1990 dosahovali 60 mil. t). Emisie metánu klesli z 322 tis. t v roku 1990 približne 19 tis. t). Emisie skleníkových plynov dosahovali najvyššiu úroveň koncom 80-tych rokov, v období 1990-1994 došlo k poklesu okolo 25 %, od roku 1994 sa emisie pohybujú na približne rovnakej úrovni. Najväčším zdrojom emisií v roku 1999 bolo spaľovanie fosílnych palív pri výrobe elektriny a tepla vyše 70 % nasleduje doprava s podielom 10 %. Priame emisie z priemyselných procesov a z poľnohospodárstva sa pohybujú na úrovni 7 %. Pri spracovaní odpadov vzniká zhruba 3 % emisií z ťažby a transportu fosílnych palív.
Podiel Slovenska na globálnej antropogénnej emisii skleníkových plynov tvorí zhruba 0,2 %. Ročná emisia CO2 pripadajúca na jedného obyvateľa v súčasnosti sa pohybuje okolo 8 t/rok a zaraďuje SR medzi štáty s najvyššími mernými emisiami na svete. Pri vývoji hospodárstva podľa doterajšieho scenára v roku 2000 emisie na našom území neprekročia úroveň roku 199O, čím bude splnená požiadavka Dohovoru OSN. Predpoklady Slovenska na splnenie požiadaviek Kjótskeho protokolu bude možné vyhodnotiť po vypracovaní nových scenárov na základe hospodárskej a energetickej koncepcie vlády.