Emisie oxidu siričitého

Oxid siričitý patrí spolu s oxidmi dusíka, oxidom uhoľnatým a tuhými znečisťujúcimi látkami medzi základné znečisťujúce látky.
Súčasné poznatky dokumentujú, že najčastejšie exhalovaná škodlivina je SO2, ktorá vzniká oxidáciou síry všetkých fosílnych palív. SO2 je nebezpečný hlavne preto, že nekontaminuje prostredie len v bezprostrednej blízkosti zdroja, lebo jeho rozširovanie v ovzduší ovplyvňuje celkový system prúdenia v rôznych vrstvách atmosféry.
Pri posudzovaní vplyvu SO2 v blízkosti veľkých zdrojov treba zohľadniť, že SO2 v atmosfére sa môže postupne oxidovať na oxid sírový. Rýchlosť tejto oxidácie závisí od intensity slnečného žiarenia a obsahu vodných pár. SO2 sa zlučuje s dažďovou vodou na kyselinu siričitú a jej oxidáciou vzniká kyselina sírová. Touto reakciou sa SO2 postupne vymýva z atmosféry, pričom toto vymývanie nie je obmedzené len na oblasť jeho produkcie, ale aj na oblasti, kde nie je vôbec alebo len v malom množstve produkovaný. Takto nastáva okysľovanie zrážkových vôd na zemeguli so všetkými dôsledkami na prírodné i umelé zložky životného prostredia.
V našich klimatických a geomorfologických podmienkach je dokázané, že v prízemných vrstvách vzduchu sú merateľné koncentrácie SO2 zistené vo vzdialenosti 30 – 40 km od jeho zdoja. V prízemných vrstvách atmosféry sú škody jeho pôsobenia najintenzívnejšie a lokalizované v blízkosti zdroja emitácie.
Chronické pôsobenie oxidov síry na zdravie ľudí je veľmi nepriaznivé. Opakujúce sa zápaly dýchacích orgánov v detskom veku môžu viesť v dospelosti k chronickým bronchitídam a ďalším zdravotným komplikáciám.
Zároveň oxid siričitý negatívne pôsobí na rastlinnú produkciu I na živočíšstvo.