Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Regionálne špecifiká ochrany životného prostredia v Trenčianskom kraji

Nakoľko je téma tohoto môjho referátu príliš obšírna, rozhodol som sa venovať špeciálne znečisteniu a ochrane ovzdušia v Trenčianskom kraji. Zameral som však predovšetkým na produkciu exhalátov priemyselných podnikov nachádzajúcich sa v tomto kraji.
Regionálne znečistenie ovzdušia je znečistenie hraničnej vrstvy atmosféry krajiny vidieckeho typu v dostatočnej vzdialenosti od lokálnych priemyselných a mestských zdrojov. Hraničná vrstva atmosféry je vrstva premiešavania, siahajúca od povrchu do výšky asi 1000 m. V regionálnych polohách sú už priemyselné exhaláty viac-menej rovnomerne vertikálne rozptýlené v celej hraničnej vrstve a úroveň prízemných koncentrácií je menšia ako v meste.
V regionálnom meradle sa uplatňujú škodliviny zo spaľovacích procesov, oxid siričitý, oxidy dusíka, ťažké kovy, uhľovodíky. Doba zotrvania týchto látok v ovzduší je niekoľko dní, preto môžu byť v atmosfére prenesené až do vzdialenosti niekoľko tisíc kilometrov od zdroja. Produkty oxidácie primárnych plynných prímesí, napríklad sírany, sa vertikálnym prenosom dostanú do strednej troposféry, kde sa už zapájajú do globálnej cirkulácie. Regionálne znečistenie ovzdušia v Európe od roku 1950 narastalo paralelne s emisiami škodlivín z energetiky, priemyslu, vykurovania a dopravy. Negatívne sa pri tom uplatnila výstavba vysokých komínov, ktoré predlžovali zotrvanie exhalátov v ovzduší. Následkom nekontrolovaného vývoja emisií bol rast kyslosti zrážkových vôd aj koncentrácií sekundárnych polutantov v ovzduší – ozónu, peroxidu vodíka a ďalších. Ozón a kyslé zrážky sa považujú v Európe za hlavné stresové faktory lesných aj poľných ekosystémov.
Úroveň regionálneho znečistenia ovzdušia sa nehodnotí podľa primárnych imisných limitov, teda podľa vplyvu na ľudské zdravie, ale podľa sekundárnych imisných a depozičných limitov, čiže dlhodobého vplyvu na prírodné prostredie.
Povinnosť zabezpečovať kontrolu kvalitu ovzdušia na Slovensku vyplýva pre

2

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Ten monitoruje úroveň znečistenia od roku 1971, kedy boli uvedené do prevádzky prvé dve manuálne stanice. Časom sa ich počet zvýšil a boli plnoautomatizované. Takéto stanice kontroly kvality ovzdušia sa nachádzajú aj na území dnešného Trenčianskeho kraja.

Najväčší význam majú stanice v Prievidzi, Handlovej a v Bystričanoch (1,5 km od nej je Elektráreň Nováky).
Skôr, ako si povieme niečo konkrétne o špecifikách znečistenia a ochrany ovzdušia v Trenčianskom kraji, je vhodné si charakterizovať túto sledovanú lokalitu. Najčastejšie sa v tejto oblasti vyskytujú vetry zo severného a severovýchodného smeru. Na nevhodné podmienky pre rozptyl a prenos exhalátov poukazuje aj nízka hodnota priemernej ročnej rýchlosti vetra 2,3 m.s-1. Dominantný podiel na znečistení ovzdušia v oblasti má energetika, menšie množstvá exhalátov emitujú zdroje chemického priemyslu a lokálne kúreniská. Veľký podiel na vysokej úrovni znečistenia v tejto oblasti má nízka kvalita palivovo-energetických zdrojov. Využívané uhlie, okrem síry, obsahuje najmä arzén. V Trenčianskom kraji pôsobí viacero podnikov a firiem, ktoré produkujú škodlivé látky do ovzdušia. Tie sa nachádzajú v každom okrese kraja. Trenčiansky kraj sa delí na deväť okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín. Podľa údajov zo Správy o kvalite ovzdušia v SR vydanej Ministerstvom životného prostredia SR, je množstvo emisií zo stacionárnych zdrojov v každom z týchto okresov rôzne. Vcelku najviac znečisťujú ovzdušie podniky v okrese Prievidza, kde sa nachádzajú Novácke chemické závody a Slovenské elektrárne - odštepný závod v Zemianskych Kostoľanoch.
Podľa celkového podielu na znečistení ovzdušia v Trenčianskom kraji môžeme jednotlivé okresy zoradiť nasledovne od najviac po najmenej znečisťujúci:

1.) Prievidza – 9,990 t/rok.km2
2.) Ilava – 1,850 t/rok.km2
3.) Trenčín – 1,621 t/rok.km2
4.) Partizánske – 1,324 t/rok.km2
5.) Púchov – 1,246 t/rok.km2
6.) Považská Bystrica – 0,826 t/rok.km2
7.) Nové Mesto nad Váhom – 0,677 t/rok.km2
8.) Myjava – 0,372 t/rok.km2
9.) Bánovce nad Bebravou – 0,178 t/rok.km2


3

Čo sa týka vypúšťania jednotlivých exhalátov, tak najviac oxidov dusíka, oxidu uhoľnatého, oxidu siričitého a TZL (tuhé látky) je na prvom mieste v celom kraji jednoznačne okres Prievidza. Jediným dôvodom prečo tomu tak je, je existencia Nováckych chemických závodov a závodu SE v Zemianskych Kostoľanoch v tomto okrese. Tieto dva podniky sú „lídrami“ v znečisťovaní ovzdušia exhalátmi. Pre detailnejšie informácie ohľadom znečisťovania ovzdušia v jednotlivých okresoch Trenčianskeho kraja viď Prílohu č.2.
Keď urobíme analýzu vypúšťania jednotlivých exhalátov z rôznych podnikov a firiem v Trenčianskom kraji dospejeme k nasledovným výsledkom. Na prvých troch miestach vo vypúšťaní tuhých látok do ovzdušia sú tieto podniky: Slovenské elektrárne a.s. Bratislava – o.z. Zemianske Kostoľany (okres Prievidza), Novácke chemické závody a.s.

Nováky (Prievidza) a Považská cementáreň a.s. Ladce (Ilava). V produkovaní oxidov dusíka je na prvom mieste opäť odštepný závod SE v Zem. Kostoľanoch (Prievidza), na druhom SKLOOBAL a.s. Nemšová (Trenčín) a na tretej priečke je Považská cementáreň a.s. Ladce (Ilava). Medzi monitorované splodiny vypúšťané do ovzdušia patrí aj oxid siričitý. Najväčšie emisie tejto látky v Trenčianskom kraji sú v nasledovných spoločnostiach: SE a.s. Zemianske Kostoľany (Prievidza), ENERGO PLUS s.r.o. Partizánske (Partizánske) a Tepláreň a.s. Považská Bystrica (Považská Bystrica). Posledným, ale veľmi dôležitým znečisťujúcim článkom v ovzduší je oxid uhoľnatý. Najväčšími producentmi v Trenčianskom kraji sú akciové spoločnosti CEMMAC Horné Sŕnie (Trenčín), Považská cementáreň Ladce (Ilava) a opäť odštepný závod Slovenských elektrární v Zemianskych Kostoľanoch (Prievidza). Ostatné priečky v produkcii jednotlivých splodín do ovzdušia obsadili firmy, podniky a spoločnosti, ako napr.: ZTS-ENERGO Dubnica n/Váhom, LR CRYSTAL Lednické Rovne, TATRA SIPOX Bánovce n/Bebravou, MATADOR Púchov a mnohé iné (viď Príloha č.1).
Najvyšší podiel na celkovom znečistení majú teda oxidy dusíka, uhlíka a tuhé častice. Najvyššia priemerná ročná koncentrácia poletavého prachu 48,0 mg.m-3 bola v okrese Prievidza. V porovnaní z celoslovenským priemerom znečistenia ovzdušia je na tom Trenčiansky kraj lepšie. Totiž merné územné emisie na celom Slovensku sú zhruba 2,119 t/rok.km2, zatiaľ čo v Trenčianskom kraji je táto hodnota nižšia, a to 2,009 t/rok.km2. Podľa mapiek uvedených v Prílohe č.3 môžeme graficky vidieť a zároveň porovnať znečistenie ovzdušia jednotlivých regiónov Slovenska. Aj z týchto mapiek je na prvý pohľad jasné, že

4

kraj, ktorého predmetom je tento referát, nepatrí medzi kritické z hľadiska znečistenie ovzdušia. Podľa indexovej klasifikácie patrí táto lokalita medzi mierne až stredne znečistené.
Tak ako na celom území Slovenska, aj v Trenčianskom kraji sa na ochrane ovzdušia podieľajú viaceré inštitúcie a orgány v spolupráci so samotnými producentmi škodlivín. Dôležitá je predovšetkým prevencia. Najúčinnejším prostriedkom prevencie proti nežiadúcemu znečisteniu ovzdušia sú opatrenia u zdroja plynov, aj keď ďalšie technické opatrenia súvisiace so zlepšením nečistôt v ovzduší, s reguláciou zdrojov plynov, so zásady do mikrometerologických podmienok pri šírení nečistôt, alebo s rozmiestňovaním zdrojov, môžu mať rovnaký lokálny význam.

Štruktúra technických opatrení proti znečisťovaniu ovzdušia naznačuje však množstvo možností ako predchádzať úniku nečistôt z technologických procesov. Medzi nimi zásadný význam má odlučovanie tuhých plynov a likvidácia plynných emisných zdrojov. Hlavné zásady pri zdrojoch emisií môžu sledovať buď vstupné podmienky a tie môžeme klasifikovať ako:
- zmenu suroviny alebo paliva
- zmenu výrobného procesu
- zníženie nečistôt v surovine alebo v palive
- riadenie procesu
- záchyt nečistôt
- rozklad nečistôt

Zmena suroviny alebo paliva je ideálnym riešením označovaným tiež ako substitúcia zdrojov emisií čistou technológiou. Príkladom je prechod na jadrovú energiu (ak hovoríme o elektrárňach), náhrada sírnatého paliva plynom, využitie solárnej energie a tepelných čerpadiel a pod. Realizácia takých zásahov býva investične nákladná, spojená s rozsiahlejšími inováciami, niekedy vynucujúce vývojové a výskumné práce a má preto charakter dlhodobých opatrení. Jedným z takýchto dlhodobých opatrení je aj plán premeny nováckej tepelnej elektrárne. Tá využíva k výrobe elektrickej energie spaľovanie uhlia. Elektráreň na uhlie vypúšťa na jednotku výroby najväčšie množstvo oxidu siričitého, oxidov dusíka a tuhých častíc ako iné systémy. Pri znížení množstva škodlivých exhalátov z elektrární na fosílne palivá sa uplatňujú rozličné opatrenia, metódy a postupy. Stavajú sa vysoké komíny, ktoré
5

síce neodstraňujú exhaláty, ale zväčšujú ich rozptyl. To isté množstvo vypúšťaných exhalátov sa rozloží na väčšiu plochu, čím sa zníži koncentrácia. Množstvo škodlivín zostáva nezmenené, a preto výstavba vysokých komínov je iba čiastočným riešením ochrany životného prostredia. Do oblasti zásadných riešení patrí napr. zavedenie maloodpadových technológií. V prípade tepelných elektrární sa použitím kvalitnejšieho paliva úmerne zníži množstvo škodlivých exhalátov.
Navrhnutý plán zmeny technológie výroby elektrickej energie v Novákoch počíta s tým, že hlavnou surovinou bude paroplyn, ktorý je pre životné prostredie menej škodlivý.
Vzájomnému vzťahu elektrární na fosílne palivo a jej okoliu sa v súčasnosti venuje veľká pozornosť. Dôsledky, ktoré môže mať elektráreň pre svoje okolie, závisia od jej umiestnenia z hľadiska veľkosti energetického zariadenia, hustoty obyvateľstva, otvorených vodných plôch, poľnohospodárskej pôdy atď.

Súčasné veľké elektrárne na fosílne palivá, akou je aj elektráreň v Novákoch, budú predstavovať stále väčšie problémy vzhľadom na čistotu vody a hlavne ovzdušia.
Mnohé z podnikov, ktoré som spomínal v súčasnosti prechádzajú reorganizáciou v oblasti vplyvu technologických procesov na životné prostredie. Viaceré technológie, ktoré sa používajú pri výrobe produktov v daných podnikoch sú zastaralé z ekologického hľadiska a nie je možné ich už používať. Podniky sú nútené premýšľať nie len ekonomicky, ale i ekologicky. Z dôvodu prístupu Slovenska do Európskej únie sme boli nútení prevziať normy Európskej únie aj v oblasti životného prostredia. V súčasnosti sú tieto normy už uplatňované aj na Slovensku, teda aj v Trenčianskom kraji. Až čas ukáže výsledky prevedených zmien.

Zdroje:
INTERNET – www.lifeenv.gov.sk ; www.shmu.sk -
materiály poskytnuté OÚ v Myjave - odbor životného prostredia -

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk