Nakoľko je téma tohoto môjho referátu príliš obšírna, rozhodol som sa venovať špeciálne znečisteniu a ochrane ovzdušia v Trenčianskom kraji. Zameral som však predovšetkým na produkciu exhalátov priemyselných podnikov nachádzajúcich sa v tomto kraji.
Regionálne znečistenie ovzdušia je znečistenie hraničnej vrstvy atmosféry krajiny vidieckeho typu v dostatočnej vzdialenosti od lokálnych priemyselných a mestských zdrojov. Hraničná vrstva atmosféry je vrstva premiešavania, siahajúca od povrchu do výšky asi 1000 m. V regionálnych polohách sú už priemyselné exhaláty viac-menej rovnomerne vertikálne rozptýlené v celej hraničnej vrstve a úroveň prízemných koncentrácií je menšia ako v meste.
V regionálnom meradle sa uplatňujú škodliviny zo spaľovacích procesov, oxid siričitý, oxidy dusíka, ťažké kovy, uhľovodíky. Doba zotrvania týchto látok v ovzduší je niekoľko dní, preto môžu byť v atmosfére prenesené až do vzdialenosti niekoľko tisíc kilometrov od zdroja. Produkty oxidácie primárnych plynných prímesí, napríklad sírany, sa vertikálnym prenosom dostanú do strednej troposféry, kde sa už zapájajú do globálnej cirkulácie. Regionálne znečistenie ovzdušia v Európe od roku 1950 narastalo paralelne s emisiami škodlivín z energetiky, priemyslu, vykurovania a dopravy. Negatívne sa pri tom uplatnila výstavba vysokých komínov, ktoré predlžovali zotrvanie exhalátov v ovzduší. Následkom nekontrolovaného vývoja emisií bol rast kyslosti zrážkových vôd aj koncentrácií sekundárnych polutantov v ovzduší – ozónu, peroxidu vodíka a ďalších. Ozón a kyslé zrážky sa považujú v Európe za hlavné stresové faktory lesných aj poľných ekosystémov.
Úroveň regionálneho znečistenia ovzdušia sa nehodnotí podľa primárnych imisných limitov, teda podľa vplyvu na ľudské zdravie, ale podľa sekundárnych imisných a depozičných limitov, čiže dlhodobého vplyvu na prírodné prostredie.
Povinnosť zabezpečovať kontrolu kvalitu ovzdušia na Slovensku vyplýva pre

2

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Ten monitoruje úroveň znečistenia od roku 1971, kedy boli uvedené do prevádzky prvé dve manuálne stanice. Časom sa ich počet zvýšil a boli plnoautomatizované. Takéto stanice kontroly kvality ovzdušia sa nachádzajú aj na území dnešného Trenčianskeho kraja.