Odpady na skládkach prechádzajú mnohými fyzikálnymi, chemickými a biologickými zmenami, z ktorých najvýznamnejšie sú:
· Aeróbny a anareóbny biologický rozklad organických látok
· Chemická oxidácia látok
· Vylúhovanie organických a anorganyckých látok a pohybu lúhu skládkou
· Nerovnomerné usadzovanie vyvolané komprimáciou materiálu do puklín, vytvorených rôznou stlačiteľnosťou
Takéto divoké skládky ohrozujú životné prostredie, bývajú zdrojom chemickej a biologickej kontaminácie povrchových i podzemných vôd, zhoršujú hygienu prostredia (zápach, dym, vzhľad, šírenie infekčných chorôb) v širokom okolí a ohrozujú zdravie ľudí. Prevádzkovanie skládok by malo spĺňať aspoň základné kritériá ako dozor na skládke, kontrola odpadu, zhusťovanie a prekrývanie odpadu iným materiálom a pod.
Základným predpokladom pre bezpečné skládkovanie odpadov je riadené skládkovanie. Je to ukladanie tuhých odpadov vo vrstvách za použitie takej technológie, ktorá zamedzuje ohrozenie režimu podzemných vôd a dodržiava hygienické a estetické podmienky danej lokality, pričom výsledným produktom je rekultivovaná skládka.

Termické metódy
Termické metódy sú po skládkovaní najstaršími metódami zneškodňovania odpadov. Zo začiatku to boli hlavne hygienické metódy, ktoré viedli k termickému zneškodňovaniu odpadov, neskôr sa k nim pristúpili dôvody redukcie hmotnosti odpadov a šetrenie objemu skládok. Ako výsledok spaľovania je okrem získania energie redukcia objemu až na cca 1/10 a redukcia hmotnosti na cca ½ podľa druhu odpadu.

Spaľovanie
Proces spaľovania skládok je veľmi zložitý a je súhrnom viacerých reakcií. Tuhý odpad pôsobením tepla nehorí ani v prítomnosti kyslíka. Vzniknuté prchavé produkty pyrolýzy reagujú s kyslíkom a potom sa vznietia, t.j. nastáva horenie plameňom. Teplo uvoľnené pri plameňovom horení vyvoláva sekundárne pyrolýzu zvyšku tuhého materiálu, alebo prebieha jeho oxidácia, pretože obsahuje viac uhlíka. Nastáva tlenie – bezplameňové horenie.
Z hľadiska spaľovacích vlastností delíme odpady na dobre spáliteľné a ťažko spáliteľné. Dobre spáliteľné sú niektoré priemyselné odpady, ktoré sa podobajú komunálnym odpadom, t.j. textilný odpad, obalový materiál, lepenka, fólie a pod. Ťažko spáliteľné odpady treba miešať s dobre spáliteľnými v pomere, ktoré zaručí trvalé horenie zmesí. K ťažko spáliteľným odpadom patria napr. plasty a chemické látky obsahujúce fluór, chlór a pod., galvanizačné kaly a iné toxické odpady, ktoré pri spaľovaní za vysokých teplôt slinutím vytvárajú trosku, ktorá chemicky viaže toxické zložky a je vo vode nerozpustná. V spaľovniach sa najčastejšie používajú:
· Roštové systémy sú výhodné pre komunálne odpady, nevhodné sú pre pastovité odpady a kaly
· Rotačné pece sa presadili najmä na spaľovanie zvláštnych a nebezpečných tuhých, pastovitých a kvapalných odpadov
Na Slovensku je v súčasnosti v prevádzke 78 spaľovní odpadov.

Pyrolýzne spaľovanie
Na zneškodňovanie resp.