Riečne lode sú jediným kapacitným dopravným prostriedkom , ktorý spojuje tento prístav s mestom Jakutsk. Plavia sa však aj dalej po prúde do námorného prístavu Tikisi pri ústi Leny a odtiaľ pozdĺž pobrežia k daľším riekam pretínajúcich priľahlé územie, tj ku Jane , Ingidirke a Kolyme.
Velké hĺbky v prímorských úsekoch sibírských riek vytvárajú priaznivé podmienky aj pre námorné lode. Námorný prístav Igarka leží na Jeniseji 685 km od ústia. Mimoriadne sú aj celkové dĺžky splavných tratí sibírskych veľtokov. Rieka Ob je splavná na vzdialenosť 3662 km od ústia. Splavná trať vedená po tomto toku a po jeho prítoku Irtyši vedie až na územie Číny a je dlhá cez 5000 km.
Ďalej treba spomenúť neobyčajne drsné klimatické podmienky, obmedzujúce dĺžku plavebného obdobia ešte viac než európske časti bývaleho SSSR. Aj tu sa skracuje dĺžka plavebného obdobia smerom k severu a k východu. Priaznivé podmienky má iba Amurdaria. Najkratšie plavebné obdobie vykazujú rieky východného jakutska, kde na rieke Jane pri Verchnojarsku je zimná teplota až -70C. Rieka Jana zamŕza až na dno v priemere 105 dní v roku. Pozri tabulku plaveb obdobia.
Veľké sibírske toky niesú spravidla splavnené kanalizovaním, ako je tomu na hlavných riekach hlbokovodného systému v eur. časti Zväzu. Priaznivé plavebné podmienky poskytujú už v prirodzenom stave. Medzi nimi sú aj také výnimky hlavne na horných tokoch, kde sú priaznivé podmienky pre veľkorysé využívanie vodnej energie. V zovretých riečnych údoliach sú vysoké priehrady s vodnými elektrárňami, využívajúcimi veľké spády a súčastne aj bohatú vodnatosť sibir. riek. To sa týka najmä horného toku Irtyša , horného Jeniseja a jeho prítoku Angary. Tieto priehrady zlepšujú aj plavebné podmienky. Napr. vzdutím Sajanskej priehrady na Jeniseji bola zatopená aj Veľká jenisejská perej, v ktorej dosahovala rýchlosť prúdu pri nízkych vodných stavoch 7-8 m/s a pri vyšších 11 m/s, takže protiprúdna plavba bola možná len za pomoci traktorov na pobrežnom poťahovom chodníku. Na druhej strane spôsobujú energetické stupne na horných tokoch vodnej doprave nemalé problémy. Lebo ich výšky sa blížia k medziam možností bežných plavebných zariadení, hlavne z ekonomického hľadiska. Napriek tomu tu vznikajú plavebné komory a lodné zdvihadlá, prekonávajúce rekordné rozdiely hladín.
Mimoriadne vysoké plavebné komory boly vybudované na hornom Irtyši. Pri stupni Usť- Kamenogorsk je najvyššia jednostupňovaá plavebná komora na svete, ktorá prekonáva rozdiel hladín 42 m.