Vodné cesty Severnej Sibíre
(Semestrálna práca z predmetu Vodné cesty a prístavy)
Vodná doprava na území Ruska, Ukrajiny a dalších štátov , prislúchajúcich k bývalému ZSSR, sa vyvíjala špecifickým spôsobom, pričom vývojové rozdiely neboli dané hranicami nástupnických štátov,ale predovšetkým geografickými podmienkami jednot. oblastí. Významný rozdiel možno konštatovať medzi európskou časťou bývalej ZSSR a oblasťou sibírskou, ležiacou za Uralom.
Vodné cesty ázijskej časti bývalého ZSSR nie sú vzájomne prepojené , ale tvoria vlastne niekoľko dielčich systémov podľa povodia veľkých sibírskych riek, ktoré – ako Ob s Irtyšom , Jenisej, s Angarou a Lena –tečú väčšinou od juhu k severnému morskému pobrežiu.
Vínimkou je Amur ,ústiaci do Ochotského mora. K veľkým riekam za Uralom patria aj toky , ktoré končia vo vnútrozemských bezodtokových jazerách. Jedinou existujúcou vodnou spojkou medzi povodiami sibírskych riek je prieplav medzi riekami Keť a Kas, spojujúci povodie Obu a Jeniseja. Bol vybavený najskôr plavebnými komorami o rozmeroch 21,3*6,4 m a neskôr 63,8*10,6 m, nikdy však nenadobudol dopravný význam, lebo hĺbka vody v ňom dosahuje len 0,9 m.
Ďalším typickým znakom sibírskych vodných ciest je ich význam pre obsluhu oblastí s nedostatkom iných dopravných spojov. V takých podmienkach sú cenné aj malé vodné toky, umožňujúce každoročne iba jednorázovú „expedíciu“ riečnej flotily –podobne ako na európskom severe. O to väčší je význam pomerne dokonale splavných sibírskych veltokov. Riečna plavba je dôležitým predpokladom využitia prírodných zdrojov Sibíru, nech už ide o bohatstvo lesov s ktorým súvisí význam plťoplavby a plavenia dreva, alebo o najrôznejšie nerastné suroviny. Dôležitá je pritom tesná spolupráca sibírskych tokov severojužného smeru s východozápadnými dopravnými trasami, ktoré sú v podstate dve: Severná morská cesta, vedená pozdĺž celého pobrežia a napojená na ústie veľkých sibir. riek, na ktorej je udržovaná prevádzka pomocou veľkých ľadoborcov s konvenčným aj jadrovým pohonom prakticky po celý rok. Na juhu je to potom transsibírska železničná trať zo svojimi odbočkami, ktorá pretína horné toky týchto riek, a do istej miery aj nedávno dokončená bajkalsko-amurská železničná magistrála. Pri krížení týchto tratí s veľkými tokmi vznikli dôležité prístavy. Ako napríklad prístav Osetrovo na hornej Lene pri meste Usť-Kut, ktorý je uzlovým bodom železničnej a vodnej dopravy v Jakutsku.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vodné cesty Severnej Sibíre
Dátum pridania: | 23.04.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | sergej | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 518 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 5.6 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 9m 20s |
Pomalé čítanie: | 14m 0s |
Zdroje: Kubec, J., Podzimek, J.: Svět vodních cest. Nadas Praha, 1988, Kubec, J.: Vodní cesty přístavy. Skriptum VŠDS, Žilina 1993, Kolhyna, P.: Putovanie po sovietskom zväze, 1978, Atlas sveta