Úvod

Veda a technika dosiahli úroveň, ktorá dáva človeku možnosť postupne prenechať jednotvárnu drinu automatom a robotom. Lepšie a novými spôsobmi využíva staré i nové zdroje energie. Získava tým stále viac voľného času k rozvíjaniu svojich záujmov a schopností. Honba za maximálnym efektom v najrôznejších oblastiach ľudskej činnosti so sebou prináša aj nové, nie vždy osvedčené pracovné postupy spolu s využívaním nových, prírode cudzích látok. S takýmto rýchlim rastom výroby a spotreby rastie nielen nadmerné čerpanie prírodných zdrojov, ale aj množstvo vyvrhovaného odpadu do prostredia.
V súčasnosti predstavujú odpady jeden z kľúčových problémov znečistenia životného prostredia človekom. A to nielen preto, že sa týkajú celého sveta, ale hlavne preto, lebo rýchlosť ich produkcie je väčšia ako ich spracovanie. Pre životné prostredie predstavujú veľmi závažný problém odpady pochádzajúce z hutníckej výroby, ktoré môžu ohroziť atmosféru, hydrosféru aj pedosféru. Najčastejšie bývajú tieto odpady toxické a s ich likvidáciou je spojených najviac problémov.
Nárast priemyselných aktivít znamená zvýšenie objemu polúcie a napadnutia ekosystému. Zvýšená pozornosť je venovaná riziku pre zdravie spôsobené ťažkými kovmi a potreba nájsť ekonomické a efektívne metódy na odstránenie kovov, čo má za následok vývoj nových separačných technológií. Obecne sú aplikované metódy ako precipitácia, iónová výmena, elektrochemické procesy a membránové procesy. Použitie týchto postupov však niekedy naráža na technické a ekonomické bariéry. Snaha nájsť nové technológie na odstránenie toxických kovov z odpadových vôd viedla využívaniu metód založených na schopnosti rôznych biologických materiálov viazať kovy. Chaluhy, baktérie, huby a kvasinky sa ukázali ako potenciálne sorbenty kovov. Týmito metódami a riešením problémov s likvidáciou odpadov z hutníckej výroby sa zaoberá vedná disciplína zvaná BIOMETALURGIA. Biotechnológie pre získavanie kovov

Výsledky činnosti baktérií ako oxidantu boli známe už v dávnej minulosti, i keď nie ako výsledky biolúhovania. Stredoveký spisovateľ Paracelsus popisuje, že keď obyčajní ľudia v Uhorsku vo vhodnej časti roka lejú železo do určitých prameňov, premení sa na hrdzu a ak sa táto roztaví, je z nej čistá Venus (meď) a nikdy viac sa už nezmení na železo.