Fixácia kovu rôznymi časťami bunky sa môže diať pomocou:
- tvorby komplexu
- koordinačnou väzbou
- chelatovaním kovu
- iónovou výmenou
- adsorpciou
- anorganickou mikroprecipitáciou
Ktorýkoľvek z uvedených mechanizmov alebo ich kombinácia môže byť funkčný pri znehybnení jedného alebo viacerých kovových prvkov v biosorbente.

3.1 Sorpcia bakteriálnou biomasou

Baktérie sú najčastejšie sa vyskytujúce mikroorganizmy a tvoria významnú časť celej živej podmorskej biomasy ~ 1018g. Vysoká sorpčná kapacita na ťažké kovy je známa už nejaký čas. Napr. Pb a Cd sa v morských mikroorganizmoch nachádzajú nabohatené faktorom 1,7.105 a 1,0.105 v porovnaní s koncentráciou týchto elementov v morskej vode.
Mnohé rozpustené ťažké kovy sú odstránené z oceánov mikroorganizmami priamo biosorpciou alebo nepriamo adsorpciou na biologicky vylúčený oxyhydroxid železa. Abelson vypočítal, že celkové množstvo biomasy vytvorenej za históriu zeme je ~ 1026g, čo sa rovná hmotnosti celej planéty.
Väzba kovov na mikroorganizmus je rozdelená do dvoch skupín:
1. metabolicky sprostredkovaný, vnútrobunečný mechanizmus
2. nešpecifikovaná väzba
Prvý typ väzby sa môže uskutočniť len u živých organizmov. Druhý typ väzby je charakteristický predovšetkým pre mŕtve organizmy.

3.2 Sorpcia hubami

Huby sú nefotosyntetická skupine mikroorganizmov žijúca na organickej substancii ako zdroji uhlíka a energie pre rast a metabolické aktivity- Vyššie huby a ich spóry sú neschopné pohybu. Niektoré huby (hríby) vytvárajú špeciálne makroskopické štruktúry. V oblasti biosorpcie je veľmi známa huba Rhizopus arrhizus.


3.3 Sorpcia chaluhami a riasami

Chaluhy sú fotosyntetické rastliny obsahujúce chlorofyl a prídavní pigmenty. Toto ich odlišuje od húb, ktoré sú závislé od nefotochemických reakcií na získanie energie. Huby sú často neschopné syntetizovať všetky organické látky pre ich normálny metabolizmus. Nemajú celulózu, ktorá je typická pre chaluhy ako zložka jej bunečnej steny. Chaluhy sú rastliny morí, ústí riek i pramenitej vody. Môžu byť jednobunečné i multibunečné dosahuhúce rozmery veľkých rastlín.


Konkrétne prípady biologického spracovania odpadu

Bakteriálne lúhovanie odpadových materiálov v akciovej spoločnosti Tatra Kopřivnice

Práca sa zaoberá aplikáciou baktérií Thiobacillus ferrooxidans na vzorkách dvoch odpadových materiálov (brusný kal a škvara a troska z uhlia), ktoré produkuje a.s. Tatra Kopřivnice. Z výsledkov bakteriálneho lúhovania, ktoré trvalo jeden mesiac a bolo realizované s čistou kultúrou Thiobacillus ferrooxidans vyplynulo, že tento druh baktérií sa pomerne dlho adaptuje na použité odpadové vzorky. Z jednotlivých sledovaných ťažkých kovov sa z brusného kalu najlepšie vylúhujú As, Ag, Pb a Ni, naproti tomu zo škvary a trosky z uhlia sa najlepšie vylúhujú Mn a Zn.