Zlepšenie výsledkov by bolo možné dosiahnuť použitím adaptovaných kultúr, alebo predĺžením doby lúhovania.

Mikrobiálne lúženie ťažkospracovateľných pyritovo-arzenopyritových zlatonosných koncentrátov

Koncentrát bol podrobený biooxidácii činnosťou chemolitotrofných baktérií s cieľom uvoľniť Au v sulfidickej matrici. Proces bol kontinuálny a prebiehal v sérii piatich kaskádovo zoradených reaktoroch. Takto upravený koncentrát bol uvedený do reaktora obsahujúceho roztok so zlatokomplexujúcim činidlom, konkrétne zmes mikrobiálnych aminokyselín a tiosíranov. Zistila sa závislosť medzi výťažnosťou zlata a stupňom bakteriálnej oxidácie sulfidnej matrice. Výsledky potvrdili, že 50-60% degradácia sulfidného matrixu biooxidácie postačovala na 90% výťažnosť zlata.

Biologická úprava odpadovej vody z medenej bane

V laboratórnych podmienkach sa použili na úpravu vody znečistenej CU, As s síranmi baktérie produkujúce alkalické zlúčeniny a redukujúce sulfát. Bunky boli rozptýlené v organickom substráte v zmesi s rozotreným vápencom. V substráte boli obsiahnuté aj symbiotické anaerobné mikroorganizmy. Baktérie redukujúce sulfát boli v majoritnom zastúpení. V optimálnych podmienkach pre rast a aktivitu mikroorganizmov došlo takmer k úplnému odstráneniu ťažkých kovov z média. Zostatkové koncentrácie mali hodnoty ppm. Biologický film (na povrchu aktívneho kalu) bol stabilný dlhú dobu (mesiace až roky). Počas pokusu sa udržiavali konštantné podmienky prostredia a konštantný bol aj prísun živín.

Biologická dekontaminácia odpadových vôd s obsahom kyanidu z podniku na spracovanie zlatonosnej rudy.

Odpadová voda z kyanizačnej prevádzky bola podrobená biologickej úprave v laboratórnom reaktore s imobilizovanou vrstvou. Pritom bola využitá zmesná kultúra mikroorganizmov schopná degradovať SCN. Ako nosiče na imobilizáciu biomasy boli použité tri materiály (každý v samostatnom reaktore), a to: aktivované uhlie, puzolan a zmes pemzy so zeolitom. Vo všetkých reaktoroch bol tiokyanatan degradovaný na NH4, CO2 a SO4. Rovnako došlo (pravdepodobne na princípe kombinácie fyzikálno-chemických a biologických činiteľov) aj k eliminácii kyanidových aniónov. Prietok a koncentrácia zlúčenín v roztoku sa postupne zvyšovali, a to až po dosiahnutie priemyselných parametrov, ktoré mali nasledujúce hodnoty: 900mg.l-1 SCN, 100mg.l-1 CN. Doba zdržania pre jednotlivé reaktory dosahovala hodnotu približne 0,1 dňa. Najlepším nosičom rezistencie voči zmenám koncentrácií a prietoku je aktívne uhlie. Úplná premena alebo konverzia NH4 na NO3 sa pozorovala iba pri zriedení média a použití aktívneho uhlia ako nosiča.