V reaktoroch s pemzozeolitovými a pouzzolanovými nosičmi vola pozorovaná akumulácia NO2.Kyanidové ióny inhibovali bakteriálnu oxidáciu NH4 najmä pri maximálnych hodnotách prietokov a koncentrácií.

Účasť mikroorganizmov na čistení odpadových vôd z extrakcie zlata od kyanokomplexov

V našej štúdii sme hľadali vzťah medzi termodynamickými vlastnosťami kyanokomplexov Zn, Cu, Ag, Fe a rýchlosťou ich asimilácie baktériami Pseudomonas genus. Zistili sme metabolické odchýlky v závislosti od vlastností koordinovaného kovu. Ukázalo sa, že miera interakcie medzi komplexom a bunkou závisí od nasledujúcich faktorov: odolnosti bunky voči kyanokomplexom (adaptovateľnosti na ne) a ťažkým kovom, schopnosti bunky biotransformovať kyanokomplexy a chemickej formy kyanokomplexov v roztoku. Ďalej sme skúmali vplyv pH, nadbytku kyanidov, iónov ťažkých kovov a vlastností vonkajšieho elektrického poľa na rýchlosť asimilácie kyanokomplexov bakteriálnymi bunkami. Ukázalo sa, že rýchlosť asimilácie možno zvýšiť pôsobením vonkajšieho elektrického poľa na bunky baktérií, a preto sme sa ďalej zamerali na odhalenie možných mechanizmov tohto javu.

Detoxifikačné odstránenie ťažkých kovov z pôd činnosťou mikroorganizmov

Detoxikácii in situ sa podrobila pôda znečistená ťažkými kovmi vo forme sulfidov. Medzi ťažkými kovmi dominovali Cu, Zn a Cd. Ma začiatku pokusu sa pôda naočkovala acidofilnými chemolitotropnými baktériami a počas trvania pokusu sa regulovala aktivita a rast mikroorganizmov vhodnou voľbou parametrov prostredia. V dôsledku bakteriálnej oxidácie sulfidov sa kovy previedli do roztoku a následne sa okyslenou (acidifikovanou) vodou zmyli z vrtných vrstiev pôdy A a B1 do nižšej vrstvy B2. Potom sa pH upravilo na 4,5 až 5,5. V roztoku obsiahnuté organické látky slúžili zároveň ako zdroj uhlíka a energie pre anaeróbne baktérie redukujúce sulfát. Činnosťou baktérií redukujúcich sulfát sa uvoľnil H2S, ktorý sa vyzrážal s prítomnými ťažkými kovmi na príslušné sulfidy.

Možnosti využitia bunkových kultúr vyšších húb na bisorpciu Cd

Pelety s obsahom húb (priemeru 2-10 mm) sa získali submerznou kultiváciou húb v médiu s obsahom glukózy a kukuričného výluhu. V štúdii sa využila drevokazná vazidiomycétna huba Phanerochaete chrysosporium. Pelety sa získali zo živých alebo usmrtených a následne spracovaných buniek. Biosorpčná schopnosť usmrtených (autoklávovaných) buniek bola stimulovaná pôsobením NaOH. Prídavok HCl po autoklávovaní viedol k zníženiu sorpčnej schopnosti.


Charakteristika baktérií rodu Bacillus izolovaných zo starých háld

V našich experimentoch sme študovali vplyv baktérií rodu Bacillus (jednotlivých kmeňov ako aj ich zmesí) izolovaných zo vzoriek odobratých z pingového poľa vytvoreného ťažbou v 15. storočí na Lúkach pod Tanádom pri Banskej Štiavnici na štruktúru nábrusov, práškového kremeňa a práškových-zrnitých produktov úpravy z ložísk Hodruša.