Nábrusy boli allitriomorfno-zrnitej štruktúry minerálnych agregátov s prevládajúcim kremeňom a alumosilikátmi, v ktorých boli vtrúsené agregáty sfaleritu, galenitu, rodonitu, zlata a pyritu. K práškovozrnitým produktom úpravy patrili: flotačný koncentrát (FC), flotačný odpad (FW) a gravitačný koncentrát (GC). Vo flotačnom koncentráte prevažovali sulfidické minerály a to pyrit, sfalerit a galenit s obsahom zlata nad kremennou minerálnou fázou. Flotačný odpad obsahoval veľké množstvo kremeňa a alumosilikátov s prímesou sulfidických minerálov. V gravitačnom koncentráte prevažoval kremeň, pyrit a chalkopyrit. Schopnosť baktérií zúčastňovať sa na deštrukcii vybraných silikátov v prítomnosti kovových katiónov bola potvrdená na základe morfologických zmien minerálneho povrchu v porovnaní s kontrolnou vzorkou po 20 dňoch biolúhovania. Prítomnosť baktérií sa sledovala priebežne svetelnou mikroskopiou po sfarbení podľa Grama (vegetatívne bunky) alebo malachitovou zeleňou (spóry). Izotachoforetickou metódou boli tiež zistené hlavné metabolity našich kmeňov a to kyselina octová, maslová, pyrohroznová, mliečna a mravčia. Biodegradačná schopnosť našich kmeňov bola potvrdená aj röntgenodifrakčnou analýzou a atómovou absorpčnou spektrofotometriou.

Záver

Možnosti využitia biotechnológií pre získavanie kovov sú už v súčasnosti veľmi široké, k dispozícii je veľký objem informácií, ktorý naďalej rastie. V každom prípade, hlavne pri riešení environmentálnych problémov v metalurgii je možné v oblasti biotechnológií nájsť mnoho vhodných postupov.